ANTINUTRIENTY – problematické zložky potravín

Antinutrienty sa skloňujú vo výžive veľmi často. Málokto však presne vie, čo toto slovo znamená a ešte menší počet ľudí vie, ktoré potraviny antinutrienty obsahujú.

Predpona ANTI vyjadruje PROTI a slovíčko NUTRIENT je VÝŽIVA. Doslova ide o bránenie uvoľnenia výživných látok, napríklad bielkovín, minerálov, vitamínov, či stopových prvkov. V odborných kruhoch sa takémuto javu hovorí biologická nedostupnosť.

Antinutrienty sa nachádzajú výhradne v rastlinách. Je to forma ich ochrany. Aj rastliny sa chcú rozmnožovať, neradi sa nechávajú zjesť a preto si vyvinuli mechanizmy na svoju obranu voči „predátorom“.

Ako antinutrienty pôsobia

U citlivejších ľudí môže konzumácia antinutrientov spôsobovať nevysvetliteľné kŕče v tráviacom trakte. To je ešte ten prípad, keď človek vie, že skonzumovaná potravina  „nerobí dobre“ a radšej ju vyradí.

Oveľa častejšie sa stáva, že antinutrienty pomaličky ničia črevnú výstelku a a vôbec o tom netušíme. Zbadáme to až keď problém prerastie „cez hlavu“.

Antinutrienty a súvislosti so zdravím

Najčastejšie sa objavia problémy v tráviacom trakte, pretože:

• antinutrienty oslabujú činnosť žalúdka a prijatá potrava sa správne nerozkladá
• jedlo, ktoré obsahuje antinutrienty je pre organizmus záťaž
• na nedostatok živín telo reaguje únavou, zápalom
• pôvodný úmysel získať z rastliny, čo najviac živín sa premení  v pravý opak – biologickú nedostupnosť
• sú priamo zodpovedné za priepustné črevo (leaky gut)

Poďme sa teda postupne spoločne pozrieť na všetky známe antinutrienty.

LEPOK

= je zmes bielkovín pozostávajúca z peptidov, gliadínu a glutenínu. Jeho označenie glutén pochádza z latinského názvu označujúceho lepidlo. Toto pomenovanie je veľmi výstižné. Lepok z obilnín dokáže veľmi ľahko kontaminovať iné potraviny, zostáva na nádobách, ktoré používame denne a naše telo lepok dokáže vstrebať aj cez kožu, napríklad z kozmetických prípravkov. Lepok sa bežne pridáva do mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov, skrátka všade tam, kde sa nejedná o základnú potravinu (nespracovanú potravinovým priemyslom).
Lepok je skrátka všade a dokáže spôsobiť nemalé problémy, nielen celiatikom, ale aj ľudom s tráviacimi problémami, alergiou, či precitlivenosťou. Je hlavným  faktorom, ktorý spôsobuje priepustné črevo.

LEKTÍNY

= sú bielkoviny, ktoré na seba viažu sacharidy (pomáhajú udržať dve sacharidové molekuly spolu). Lektín disponuje mechanizmom, ktorý dokáže narušiť tesnosť čreva. Tento jav poznáte pod názvom deravé črevo alebo odborne Syndróm priepustného čreva (Leaky Gut). Viac tu>>

Obzvlášť problematický typ lektínu je glutén (lepok) a tiež prolamín. Tento sa chová podobne ako lepok, spôsobuje zápal, poškodzuje črevo a stimuluje imunitný systém. Hojne sa vyskytuje v quinoi, kukurici, ovse, strukovinách.

POZN: Lektíny v strukovinách sa dajú do istej miery zničiť namáčaním a dlhým varením. Existuje však strukovina, ktorá sa tomuto vymyká – ARAŠIDY. Lektíny sa v arašidoch teplom nezničia, sú nestráviteľné a dokážu preniknúť do krvi, kde následne vyvolávajú imunitnú alebo alergickú reakciu.

SOLANÍN

= bielkovina so zápalovým účinkom. Obsahujú ho ľuľkovité plody ako paradajky, paprika, zemiaky a baklažán. Tieto plody zároveň obsahujú vo zvýšenej miere aj lektíny.

Na potraviny obsahujúce antinutrienty solanín a lektín, by si mali dávať pozor ľudia s autoimunitným ochorením. Viac nájdete v tomto článku>>

AGLUTINÍNY

= typ bielkovín, ktoré majú podobné lepivé vlastnosti. Nachádzajú sa prevažne v obilninách a strukovinách (aj sóji). Sú prirodzenou súčasťou ochranného mechanizmu všetkých semien, ktoré sa pomocou nich bránia, aby neboli strávené.

Semená majú ale aj iné ochranné faktory na to, aby neboli strávené. Sú to:

Inhibítory amyláz – blokujú enzýmy na štiepenie sacharidov
Inhibítory proteáz – blokujú enzýmy na štiepenie bielkovín

Tým, že blokujú tieto enzýmy sa stane to, že potrava sa dostatočne nerozloží a poskytne pastvu patogénnym baktériám. To vedie k črevnej disbióze – premnoženiu patogénnych baktérií a k syndrómu bakteriálneho prerastania v tenkom čreve (SIBO) alebo premnoženiu kvasiniek.

Inhibítory sa nazývajú aj anti enzýmy. Vďaka tejto blokácii nie je možné získať bielkoviny zo strukovín, orechov a sóje. Bielkoviny zo zŕn, strukovín a orechov sú preto pre človeka biologicky nedostupné.

Aglutiníny sa vyskytujú aj v semenách, jadrách a orechoch a to je dôvod, prečo sa pri autoimunitných chorobách nekonzumujú!

KYSELINA FYTOVÁ

= je známa tým, že zabraňuje vstrebávaniu minerálov ako zinok, železo, vápnik. Obsahujú ju všetky semená, jadrá a orechy.

POZN: samotná kyselina fytová sa využíva aj ako liečebný prostriedok, pretože pomáha zbaviť sa prílišného množstva železa v tele.

OXALÁTY

= sú zlúčeniny, ktoré majú schopnosť spájať sa s vápnikom a vytvárať drobné kryštáliky. Vo veľkej miere ich obsahujú: rebarbora, pohánka, petržlenová vňať, arašidy, mandle, čokoláda, špenát, …

Potravinám, ktoré obsahujú oxaláty by sa mali vyhnúť ľudia s akýmkoľvek druhom artritídy, obličkovými kameňmi a ľudia s oslabeným trávením. Ak si aj doprajeme potraviny s obsahom oxalátov, nemali by byť v jednom jedle s potravinami obsahujúcimi vysoký podiel vápnika (mliečne výrobky).

SAPONÍNY

= sú detergenty, ktoré rozpúšťajú bunkovú membránu (tiež forma ochrany). Obsahujú ich všetky rastliny, ale niektoré majú obzvlášť vysokú hladinu. Sú to strukoviny, pseudoobilniny (quinoa, amarant, pohánka) a ľuľkovité plody. Ľuľkovité plody majú naviac skupinu saponínov zvanú ako glykoalkaloidy, ktoré dokážu prispievať k autoimunite.

FYTOESTROGÉNY

= chemické zlúčeniny, ktoré majú za úlohu zabrániť rozmnožovaniu hmyzu, pôsobia doslova ako antikoncepcia. Je to jedinečná schopnosť, ktorá dokáže rastlinu ochrániť.

Nebezpečenstvo pre ľudí spočíva v nadmernej konzumácii – väčšinou nevedomej. Fytoestrogény majú najväčšie zastúpenie u ľanových semiačok a hlavne sóji. Žiaľ, sójová múka sa hodne využíva v potravinovom priemysle ako lacný zdroj „doplnkovej hmoty“ do čohokoľvek (mäsové výrobky, polotovary, pečivo).

Pozn: Sójová múka, a to hlavne pre svoju cenu, sa stala veľmi obľúbenou zložkou v nápojoch na chudnutie, takzvaných práškových keto diétach. Toto považujem za obzvlášť nebezpečné pre funkciu obličiek a rovnováhu hormonálnej sústavy rovnako u žien a ešte viac u mužov.

LYSOZÝM

= látka, ktorú si organizmus zamieňa za lepok z dôvodu skríženej reaktívnej reakcie imunitného systému. Obsahuje ho vaječný bielok, preto sa pri eliminačných diétach vajcia na určité obdobie neodporúčajú (minimálne 30 dní). Problém s lysozýmom mávajú ľudia s ekzémom.

KAZEÍN

= je mliečna bielkovina, ktorá sa svojou štruktúrou podobá na lepok. Niektorí ľudia kazeín nedokážu stráviť a toto neúplné štiepenie vykazuje ópioidnú aktivitu. Je to spôsobené látkou kazemorfín (vzniká pri nedostatočnom trávení kazeínu), ktorá v organizme spôsobuje reakcie ako po užití ópia a môže ovplyvniť neurologické funkcie.

Látka podobná ópiu vzniká aj pri nedostatočnom trávení obilnín. Nazýva sa gladiomorfín a aj v malom množstve môže spôsobovať točenie hlavy, mentálnu hmlu, neschopnosť sústrediť sa, slabosť a nevysvetliteľnú únavu. Viac o pôsobení ópioidných látok sa dozviete v knihe Dr. Natashy Campbell: Syndróm trávenia a psychológie, ktorú máte k dispozícii v súboroch mojej skupiny.

Antinutrienty zhrnutie

Väčšina antinutrientov je obsiahnutá práve v strukovinách a hlavne obilninách a výrobkoch z nich – je jedno či s lepkom (pšenica, raž, jačmeň) alebo bez lepku (kukurica, quinoa, ovos, pšeno, pohánka, amarant).
Ľudia s autoimunitným ochorením a ekzémom, by si mali dať pozor aj na potraviny obsahujúce LEKTÍNY, to znamená aj orechy a semiačka, a ľudia s artritídou a obličkovými kameňmi, či kalcifikátmi aj na OXALÁTY.

Na konzumáciu fytoestrogénov sú citlivý najmä muži a ľudia s hormonálnymi poruchami.

Pre zdravých ľudí konzumácia antinutrientov nie je problém, nakoľko „silný“ tráviaci trakt dokáže tieto antinutrienty  eliminovať. Problémom zostáva nadmerná konzumácia obilnín pri konvenčnom stravovaní. Konzumácia výrobkov z obilnín, aj tých zbavených lepku, sa priamo podieľa na vzniku priepustného čreva. Prvým príznakom je nadúvanie, plynatosť, zápcha aj časté hnačky a neskôr rôzne zápaly.
Pri paleo stravovaní  >> si na veľkú škálu antinutrienov nemusíte dávať pozor, nakoľko sú z jedálnička automaticky vylúčené a nahradené plnohodnotnou stravou zo zeleniny, tuku, mäsa a rýb. Rovnako je to aj u protizápalového stravovania>>.

Biologická dostupnosť – nie je dôležité čo jeme, ale čo dokážeme stráviť a z čoho dokážeme absorbovať živiny. Skonzumovať niečo, o čom sa hovorí, že je plné živín, neznamená zároveň schopnosť tieto živiny využiť.

Človek, ktorého trápia chronické bolesti, tráviace ťažkosti, zápaly alebo dokonca autoimunitné ochorenie, by konzumáciu obilnín, strukovín, orechov, semien a ľuľkovitých plodov mal na určité obdobie zo svojho jedálnička vylúčiť. Dôležité je nebrať to ako obmedzovanie a rozhodnúť sa pre zmenu životného štýlu.

Pre ľudí, ktorí nevedia ako sa dať na túto cestu, je pripravený manuál>>

Byť dôsledný sa vyplatí!

Na tomto mieste si dovolím citovať z knihy Amy Myers:

V dôsledku toho, keď zjete niečo s problematickou látkou, táto môže  podnietiť imunitný systém k napádaniu vlastných tkanív. Našťastie, ako som to videla u mnohých pacientov, akonáhle sa imunitný systém ukľudní a podporí správnou stravou, vylieči sa črevo, imunita prestane atakovať vlastné tkanivá. Musíte byť ale ostražití – ukázalo sa, že keď zjete čo i len malé množstvo lepku a iných problematických látok, hladiny protilátok sa zdvihnú až na 3 mesiace. Ak hovorím, že sa máte vyhýbať lepku a tiež ostatným problematickým potravinám na 100%, tak tým myslím na 100%, nie na 99 %!

Zdroj: Dr. Amy Myers : Autoimunitné riešenie a Natasha Campbell: Syndróm trávenia a psychológie, www.drberg.com

Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.