Teraz však vážne. Ide o  spôsob stravovania, pri ktorom sa upravuje pomer makroživín. Výška sacharidovej zložky klesne a výška tukovej stúpne. Touto jednoduchou zámenou prirodzene znížite príjem, pretože pocit sýtosti dosiahnete skôr a pocit zasýtenia potrvá niekoľkonásobne dlhšie. Dôjde k spontánnej úprave frekvencií jedál (2 max 3 jedlá denne). Súčasne dochádza k výmene potravín - tie s vyššou nutričnou hodnotou nahradia jedlá s takzvanými "prázdnymi kalóriami".

Z uvedených dôvodov sa nízkosacharidové stravovanie najčastejšie využíva na redukciu váhy a to bez nepopulárnej reštrikcie, znižovania kalórií a teda: 
- jedenia menších porcií
- jedenie do polosýta
- hladovky

Nízkosacharidové stravovanie má mnoho zdravotných benefitov, pokiaľ budete vytrvalí, disciplinovaní a vyberiete si vhodný druh.

Vráťme sa ešte k makroživinám, aby aj tí, doteraz nezasvätení do princípov stravovania, získali základný prehľad.

Každé jedno jedlo, ktoré skonzumujeme obsahuje 3 hlavné makroživiny: sacharidy, bielkoviny a tuky. Každú z nich organizmus spracováva inak a na každú z nich anabolický hormón inzulín, zodpovedný za ukladanie zásob, reaguje inak. Viac o tom píšem v tomto článku >>

Zámerne nepoužívam pri opise nízkosachridového stravovania slovo diéta. Pretože, pokiaľ uvažujete len o dočasnom riešení - neuspejete!

Slovo diéta je v slovenčine viac vnímaná na označenie nejakej "kúry", ktorá obyčajne trvá určitý čas. V angličtine slovom diet označuje: strava, stravovanie, jedlo. Pokiaľ tento spôsob stravovania prijmete ako svoj nový štandard, už nikdy nebudete siahať po dočasných diétach s následným jojo efektom.

Garantujem vám, že toto stravovanie si obľúbite po všetkých stránkach - plná chuť, vysokokvalitné suroviny a nízka úroveň hladu!

Množstvo ľudí si myslí, že nízkosacharidové stravovanie je nejaký módny trend, ktorý vznikol iba pred nedávnom. Prvú zmienku o diéte, ktorá je založená na znížení sacharidov, opísal pán William Banting vo svojej knihe Letter on Corpulence už v roku 1863. Knihu napísal na základe vlastnej skúsenosti. Ako 66 ročný mal nadváhu a poruchu sluchu.
Lekár Dr. Harvey mu predpísal:

• 6 uncí slaniny, tiež hovädzinu, baraninu alebo zverinu, obličky alebo iné tučné mäso
• Žiadne pečivo a trochu ovocia
• Akákoľvek zelenina okrem zemiakov
• Mohol piť čaj, ale bez mlieka
• Šampanské a pivo mal zakázané, po večeri mohol vypiť 2 až 3 poháre suchého vína

Diéta mu zabrala a vyriešili sa aj problémy so sluchom. Banting správne podotýka, že to, čo jedol, malo väčší vplyv na redukciu ako množstvo, ktoré zjedol. Čo je v rozpore s teóriou o vyrovnanom kalorickom príjme a výdaji, ktorú uviedol medzi r. 1890 a 1900 chemik Wilbur Atwater.

Aj terajšie nízkosacharidové stravovanie sa prikláňa na stranu Bantinga. Primárne nezáleží koľko kalórii prijímate, ale hormonálna reakcia na konzumované jedlo, ktorá následne ovplyvňuje ukladanie a uvoľňovanie tuku.

K rovnakému poznatku sa dopracoval v r 1951 Dr. Alfred Pennighton – ľudia nepriberajú z toho, že jedia príliš veľa, ale z toho, ako na jedlo organizmus reaguje. Jeho riešenie je čiastočne založené na zisteniach experimentov na Russel Sage Institute v roku 1928.

V 50.-tych rokoch minulého storočia dvaja výskumníci – profesor Alan Kekwick a Dr. Gaston LS Pawan – spoločne vykonali štúdiu s cieľom otestovať teóriu, že rozdielne pomery sacharidov, tukov a bielkovín môžu mať rôzne účinky na chudnutie, aj keď kalórie zostávajú rovnaké.

Obéznym jedincom dali diétu s 1000 kalóriami, ale menili percentá bielkovín, sacharidov a tukov. Niektoré subjekty mali 90 percent bielkovín, niektoré 90 percent tuku a niektoré 90 percent sacharidov. Subjekty na 90 percentnej bielkovinovej diéte schudli 0,6 libry za deň. Tí, ktorí držali diétu s 90 percentami tuku schudli 0,9 libier za deň a tí, ktorí držali 90 percent sacharidov, v skutočnosti trochu pribrali. Očividne tu funguje niečo iné ako kalórie.

Potvrdením týchto zistení sú podobné štúdie s podobnými výsledkami. V roku 1958 Dr. Richard Mackarness, lekár, ktorý viedol prvú britskú kliniku pre obezitu a potravinovú alergiu, publikoval Eat Fat and Grow Slim (Jedz tuk a zoštíhli), v ktorej tvrdil, že vinníkom priberania neboli kalórie, ale sacharidy.

MacKarness bol prvý, kto špekuloval, že možno dôvodom, prečo niektorí ľudia jednoducho nemohli schudnúť, bol metabolický defekt v ich schopnosti spracovať sacharidy. V mnohých ohľadoch predznamenal prácu v neskoršej časti 20. storočia, ktorá viedla k dnes bežnej koncepcii „metabolického syndrómu“.

POZN: Metabolický syndróm sa definuje ako nenáhodný spoločný výskyt porúch metabolizmu cukrov, zahrňujúci hraničnú glykémiu nalačno a porušenú glukózovú toleranciu, ako aj centrálnej obezity, dyslipidémie s charakteristickým zvýšením hladiny triacylglycerolov spolu so zníženou hladinou HDL lipoproteínov s vyššou denzitou a artériovej hypertenzie, ktoré sa podieľajú na zvýšenom riziku dia-
betes mellitus 2. typu a závažných kardiovaskulárnych chorôb, predovšetkým ischemickej choroby srdca. Tu nájdete podrobné informácie >>

V 60. rokoch 20. storočia publikoval newyorský lekár Herman Taller knihu Kalórie sa nepočítajú. Vysvetlil v nej, prečo u niektorých ľudí nefungovala nízkokalorická diéta a prečo vďaka vysokotučnej a vysokokalorickej diéte ľudia schudli. Taller predpokladal, že nie všetky kalórie sú rovnaké a že nadbytok sacharidov predstavuje pre telo problém. Poukázal na to, že diéty s vysokým obsahom sacharidov stimulujú inzulín a vytvárajú viac tuku.

V 50.-tych a 60.-tych rokoch minulého storočia začal vedec Ancel Keys študovať súvislosti medzi srdcovými chorobami a stravou.

Biológ sa zameral na cholesterol ako na vinníka kardiovaskulárnych chorôb. Zistil, že arteriálne plaky obsahujú cholesterol a keďže aj živočíšne tuky obsahujú cholesterol, tvrdil, že cholesterol spôsobuje srdcové choroby. Jeho tvrdenie nebolo podložené žiadnou štúdiou.

Napriek tomu Keys pomohol vytvoriť najväčší farmaceutický biznis v histórii založený na znižovaní cholesterolu.

Keys sa neskôr snažil dokázať svoju teóriu, no nakoniec sám zistil, že bez ohľadu na to, koľko cholesterolu v strave dobrovoľníci jedli, hladina v ich krvi sa nezmenila.

V 90.-tych rokoch sa niekoľko zástancov chudnutia začalo zameriavať na inzulín ako kritický determinant obezity. Patrili medzi ne Dr. Robert Atkins so svojou New Diet Revolution v roku 1992, Into The Zone Barryho Searsa v roku 1995 a Drs. Michael a Mary Dan Eades s Protein Power v roku 1995.

Tieto názory získali ďalšiu podporu, keď Dr. Walter Willett – predseda Katedry výživy na Fakulte verejného zdravia Harvardskej univerzity a jeden z najuznávanejších hlavných výskumníkov v krajine – navrhol prehodnotiť a prepracovať návrh USDA ohľadom zastaralej potravínovej pyramídy.

Inzulín hrá v podstate veľkú úlohu hlavne preto, že konzumácia veľkého množstva uhľohydrátov vedie k rýchlemu zvýšeniu hladiny glukózy v krvi, ktorú inzulín musí regulovať. Neustále výkyvy vedú k častému a neprirodzenému hladu. Telo má dostatok "materiálu" (uložených zásob vo forme glykogénu a aj vo forme tuku) na výrobu energie, ale začne sa spoliehať na neustály prísun glukózy.

Vysoká hladina glukózy je toxická a telo takúto nálož cukru neviete spáliť, vyplaví sa hormón inzulín. Tento sa postará o uloženie glukózy vo forme glykogénu do pečene a svalov. Čo sa však stane, ak máte zásobníky plné? Cukor sa mení na triglyceridy, čo je úložný tuk.

Vysokosacharidová strava produkujúca vysokú hladinu inzulínu vedie k celoživotnému ukladaniu prebytočných tukových zásob, a hlavne ku stavu chronického zápalu v tele s poškodením buniek spôsobenou glykáciou. Glykácia, chronický zápal a oxidácia sú podstatou epidemiologických chorôb a predčasného starnutia.

Ako teda von z tohoto „cukrového kolotoča“ plného výkyvov nálad, vlčieho hladu, neodbytných chutí, priberania a náhleho úpadku energie? Preprogramujte sa na spaľovanie tuku.

Podrobnejšia charakteristika jednotlivých typov je uvedená samostatnete. Pozrite prosím odkazy v pravej časti.