Hormóny, stres jedlo a nadváha

Ako to všetko spolu súvisí?

Môže mať jedlo vplyv aj na niečo iné ako je tráviaci trakt? Môže mať stres dopad na naše hormóny? Môžu hormóny za to, že máme nadváhu a nedarí sa nám schudnúť?

Viete, že ako prvé na prijatú potravu zareagujú naše hormóny? Okrem zložitých procesov trávenia sa v tele odohráva množstvo ďalších úkonov a o to, aby tie úkony prebiehali hladko, sa starajú práve hormóny.

Hormóny sú chemické prenášače. Na ich základe sa udejú v našom tele určité procesy. Napríklad niektoré dávajú pokyn na zastavenie alebo vylučovanie tráviacich štiav (sekretín a cholecystokinín). Iné sa postarajú o to, aby sa živiny dostali na správne miesto a iné dajú pokyn na vytváranie tukových zásob. Fungujú ako riadiaca jednotka – ty urobíš to a ty tamto. Riadiaca jednotka, ktorá musí udržať v našom tele rovnováhu. Aj rovnováhu prísunu našej energie. Príklad: ak je v krvi priveľa cukru (glukózy) – šup uložiť. Ak málo – okamžite zabezpečiť doplnenie.

Nebudeme rozoberať celú endokrinnú sústavu. Povieme si zjednodušene len o hormónoch, ktoré majú súvislosť s tým, ako vznikajú nežiadúce tukové zásoby, prípadne zápalový proces.

Hormón INZULÍN

Ovplyvňuje všetky bunky v tele a priamo alebo nepriamo riadi rast a opravu buniek, reprodukčné funkcie a hlavne hospodárenie s energiou. Zvýšenú hladinu cukru(glukózy) zaznamenajú beta bunky pankreasu, ktoré sa postarajú o uvoľnenie inzulínu do krvi. Zvýšenú hladinu cukru v krvi si telo nemôže dovoliť, pretože by sa značne poškodili: pankreas, pečeň, obličky, cievy, mozog a obvodové nervy.

Hormón inzulín nasmeruje glukózu z krvi primárne do svalov a pečene, kde sa uloží ako glykogén. Ale čo sa stane v prípade, že konzumujeme priveľa sacharidov a svaly ani pečeň glukózu nepotrebujú? Pečeň začne tvoriť triglyceridy – toto vedie k zvyšovaniu podielu tuku podkožného (vrátane celulitídy) a aj  okolo orgánov (viscerálny tuk). Môžete byť navonok štíhly ale vaša pečeň vykazuje vysoké hodnoty tuku.

Hormón LEPTÍN

Nahromadenie cukru a tuku v tele vychýli rovnováhu iného hormónu. Ľudovo mu hovoríme „ukazovateľ nasýtenia“. Jeho základnú úlohou je signalizovať mozgu, že sme prijali formou plnohodnotného jedla dosť energie a môžeme ju vydať napríklad na športovú aktivitu. Dôležitý bod. Ak sa nám nechce športovať, nemôžete za to vy, ale hormóny. A to vôbec nežartujem!

Fyzická aktivita je pre nás úplne prirodzená. Ak to tak nie je, máme problém s takzvanou zníženou aktivitou leptínu – rezistenciou. Čo znamená, že mozog nedostáva dostatočné signály nasýtenia a z toho odvodí, že sa musíme „šetriť“  – nevykonávať fyzickú aktivitu. Okrem toho, že nemáme chuť cvičiť, mozog nás núti dopĺňať energiu – teda jesť.

Ochabnutie signálov hormónu LEPTÍNU vzniká nadmernou konzumáciou jedla bez živín (najmä priemyselne spracované a vysokosacharidové jedlá ). Je to logické, veď ak nemám živiny (aj bielkoviny a tuk), tak leptín neustále signalizuje potrebu ich doplnenia. Netreba sa čudovať, jeho úlohou je chrániť nás od podvýživy. To je najväčšia príčina neúčinnosti diét na báze vysokého podielu sacharidov a nízkeho podielu tuku.

Tu vás môže napadnúť otázka: “Prečo potrebujem tak často jesť a mám neustále hlad?“ Leptín neoklamete. Ak vaše jedlo pozostáva len z „hmoty“ bez základných makroživín, bude sa hlásiť naďalej.

To, že nám tento hormón funguje, zistíme podľa toho, že nemáme žiadne „šialené a neovládateľné“ chute. Po jedle sa cítime sýty minimálne na 5 hodín, bez straty energie, nenapadne nás siahať po sladkostiach, energetických náhradách a nepotrebujeme jesť 5 a viackrát denne. Hladina leptínu sa mení aj v dennom rytme, a preto je ráno prirodzené byť hladný. Večer je jeho hladina vysoká a to zabezpečuje, že v nočných hodinách nepotrebujeme jesť.

hormony

Hormóny a ich vplyv

Hormón KORTIZOL

Aj správna hladina kortizolu koreluje s denným rytmom. Ráno je jeho hladina najvyššia a večer najnižšia. O jeho správnom fungovaní sa presvedčíte vtedy, keď nemáte problém vstať aj bez budíka, večer zaspať a v noci sa neprebúdzať. Možno ho poznáte ako stresový hormón, ale má aj iné úlohy:  pomáha telu zotaviť sa po akútnom strese, nadmernej fyzickej záťaži, nedostatku spánku, má kľúčovú úlohu pri metabolizovaní soli, pri krvnom tlaku – má imunosupresívne a protizápalové účinky.  

Kortizol zvyšuje hladinu krvného cukru pri jeho nedostatku – stimuluje štiepenie glykogénu v pečeni (pozri odstavec INZULÍN).

Nedostatok spánku, prehnaná fyzická aktivita bez regenerácie a dnes toľko spomínaný duševný stres spôsobia chronicky zvýšený kortizol. Následne dôjde k neustále zvýšenej hladine cukru v krvi a to vedie k inzulínovej rezistencii.

Ako vidíte, prílišné množstvo jedného hormónu spôsobí ochabnutie iného. A kolotoč problémov sa roztočí – leptín hlási do mozgu jesť a nehýbať sa – nemám energiu. Inzulín nestíha ukladať glukózu a tá sa potom mení na tuk v rôznych podobách (celulitída, viscelárny, či podkožný).

GLUKAGON

Jeho úlohou je pri nedostatku energie premeniť tuk na energiu. Problém je v tom, že pokým máme chronicky zvýšenú hladinu inzulínu (konzumácia sacharidových jedál), tak k takejto situácii nikdy nedôjde.

Telo premieňa tuk na energiu hlavne v noci a medzi jedlami. Z toho vyplýva: ak umožníme telu dostatok spánku, zachováme početnosť jedál 3 x denne a konzumujeme vyvážené jedlo, glukagon automaticky siahne po energii z tuku. Kedy hovoríme o vyváženom a kvalitnom jedle sa dočítate tu>>.

Zdá sa, že hormóny nás ovplyvňujú viac, ako sme si doteraz mysleli. Povedali sme si, ako reagujú na jedlo a jeho zloženie a tiež ako leptín a kortizol reagujú na denný biorytmus.

Dôležité je ešte vedieť, že aj stres  a napätie spôsobujú nadmerné vyplavovanie kortizolu, čo nechceme (vysoká hladina nepriamo spôsobuje nadváhu a poškodenie vnútorných orgánov), preto najlepšie bude hodiť sa do „pohody“ a to za každých okolností. Poviem vám malé tajomstvo. To, že sme vystresovaní, nespôsobujú okolnosti. Za všetko môže naše myslenie. Ak neviete ako si poradiť, rada vám s tým pomôžem>>

Pre orientáciu som pre vás pripravila test adrenálnej únavy,ADRENÁLNA ÚNAVA, vyplňte si ho a zistite ako ste na tom

Zdroj: https://whole30.com/

 

Monika Komorášová
Tranformatíny kouč & špecialista na nízkosacharidové stravovanie. Fascinuje ma ako malá úprava jedálneho lístka môže v človeku prebudiť proces uzdravenia v súčinnosti s pochopením ako funguje ľudská myseľ. Po 17 ročnom hľadaní som konečne našla spôsob ako sa vyliečiť zo zdravotných problémov. Preto som na svojich web stránkach vytvorila projekt Cítim sa skvelo. Rada inšpirujem ľudí variť si jedlo podľa vlastných nápadov. Som autorka knihy TAJNÉ TROMFY ZELENINY>> Ak vás zaujíma môj príbeh možete si ho prečítať tu>>
Komentáre
  1. lubomir píše:

    pozdravujem a prajem pekný deń!
    ten glukogén- nejde o omyl v písmene ? – bencol

  2. Martin píše:

    Skvělé, díky.

  3. Jaro píše:

    Výborný článok .

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.