Vždy som si o sebe myslela, že mám vysokú mieru empatie. Viem sa vžiť do problémov, ktorými si ľudia prechádzajú. No závislosť na potravinách som málokedy dokázala pochopiť. Nedávalo mi to zmysel. Prečo ľudia jedia alebo pijú to, čo im evidentne neprospieva?
Samozrejme tu nehovorím o nevedomosti. Ak niekto nemá informácie alebo má nesprávne informácie, tak sa podľa toho aj rozhoduje. Nemá potrebu nič meniť a o svojej závislosti vôbec netuší. Žiadna z potravín s možnosťou vyvolania závislosti totiž nemá nálepku: „Pozor spôsobuje závislosť!“
Načo je niekomu také sebapoškodzovanie? Vôbec som netušila, že aj závislosť na potravinách môže byť neuveriteľne silná. A že aj napriek tomu, že to človek vlastne nechce, urobí to. Rovnako ako pri akejkoľvek inej závislosti.
Taká najznámejšia potravinová závislosť je cukor a výrobky, ktoré ho obsahujú. Odpútať sa od obľúbených keksíkov, dezertu ku káve, zmrzliny alebo čokoládky je pre niekoho neuveriteľne ťažké.
Toto konanie som nevedela pochopiť najmä z toho dôvodu, že mne to funguje inak. Obvykle mi postačí konkrétny racionálny dôvod a hneď začnem konať. A obzvlášť v prípade jedla. Aj na protizápalové stravovanie (vtedy ešte SCD) som sa dala doslova zo dňa na deň.
Mala som to tak so všetkým, až na tento posledný zážitok.
Za normálnych okolností by môjmu RÁCIU stačila jedna negatívna informácia a káva by bola navždy vyškrtnutá z môjho jedálnička. Je zaujímavé, že v rovnakom období som prestala jesť čokoládu, už overeným bezbolestným spôsobom. Mne skrátka postačí, aby mi to docvaklo.
Môj mozog pri čokoláde zaznamenal: Vysoký obsah oxalátov = kalcifikáty – vyškrtnuté!
Na kávu to nefungovalo. Znamenala pre mňa mnoho negatív, ale moje pokusy o vylúčenie kávy neustále zlyhávali. Raz som vydržala 2 dni, potom aj 4, lebo som držala pôst len o vode, no vždy to bolo o priveľkom sebazaprení. Nakoniec som sa k nej aj tak vrátila.
Bez kávy som jednoducho nedokázala fungovať, ledva som sa vyvliekla ráno z postele a pokým som nevypila tento stimulant, bola som ako zombie. Nebolo to tak vždy a ani netuším, kedy sa to takto otočilo proti mne. Ešte pred dvomi rokmi som ráno kávu nepotrebovala.
No zrazu som nedokázala bez nej ani rozmýšľať a vlastne sa ani hýbať. Raz, keď som už mala 3 kritické dni za sebou a myslela si, že už už to prekonám, opäť som zlyhala. Prekvapovalo ma, ako si moje zmysly dokážu vybaviť jej vôňu a aj chuť, akonáhle som si na ňu spomenula. A tie myšlienky na kávu boli fakt viac ako časté.
Káva bola ako droga. Neustále som hľadala nejaké dôvody, prečo si ju dopriať: bol to nízky tlak, pracovné aj priateľské stretnutia, bolesť hlavy, … Nebolo jednoduché sa jej vzdať, veď dlhodobo bola súčasťou môjho života. Užívala som si rána s kávičkou, v ktorej bol našľahaný MCT olej.
Preto som neustále bojovala s vlastnými myšlienkami. Raz áno a inokedy nie. To áno som si často zdôvodnila: „Načo si mám jej zakazovaním spôsobovať stres?“
Na druhej strane som nemohla uveriť tomu, ako môj organizmus nedokáže normálne zdravo a plnohodnotne fungovať. A každé ráno som si hovorila: „Dnes to určite dám!“
Tento súboj myšlienok pokračoval, až kým neprišiel nápad znížiť si dávku.
Zvolila som inú stratégiu. Začala som si ju robiť zámerne slabú a popravde takáto mi vôbec nechutila, ale niekde v mozgu ma stále niečo „nútilo“ robiť ten ranný kávičkový rituál. Musela som si priznať, že to „niečo“ je skutočná závislosť.
Jedného dňa prišla úžasná myšlienka: „Nahradím ju kakaom“. Pridala som si doplnky na povzbudenie a mentálnu vzpruhu, aby som to nejako prežila. Priznám sa, že výživové doplnky som nikdy poctivo neužívala, ale teraz som si na to dala zvlášť záležať. Samozrejme, s očakávaním pozitívneho výsledku.
Udial sa úplný opak, zhoršilo sa mi trávenie, ale chuť na kávu sa stupňovala. O spánku radšej pomlčím. Kľudový tep sa vyšplhal na 94 a začalo sa objavovať búšenie srdca.
Žiadne náhrady ma neuspokojili, ani kakao, ani čaj a ani nejaké podivné huby. Doplnky nefungovali. Nedávalo to logiku: môj žalúdok trpí a niečo ma stále núti piť ju! Aké šialené! Celkom ako drogy alebo alkohol – ničí to človeku život, ale odpútať sa nevie.
Trvalo mi viac ako 2 mesiace, kým som sa jej celkom zbavila. Závislosť na káve však mala silné korienky, pri jej vynechaní ma neobišli abstinenčné príznaky: bolesti hlavy, malátnosť, celodenná únava, neschopnosť sústrediť sa. Už len halucinácie chýbali 🙂
V začiatkoch bolo najhoršie sedieť za stolom s ľuďmi, ktorí si kávu vychutnávali alebo im ju dokonca pripraviť. Občas som potajomky manželovi aj z kávy odpila, no vždy sa objavili v žalúdku tie nepríjemné pocity.
Toto ma opätovne uistilo, že káva nie je pre mňa. Dnes som takmer 4 mesiace bez kávy, páči sa mi jej vôňa, ale ako sa hovorí nestojí mi to za to.
Čo som získala? Predovšetkým slobodu.
Vstávam ako normálny človek, nie ako zombie. Nemusím sa spoliehať, že ma nejaký stimulant postaví ráno na nohy. Káva mi nenahrádza skutočné jedlo a nemám ju namiesto raňajok.
Oveľa lepšie spím, mám viac energie, kľudový tep sa pomaly vracia do normálu, neobjavuje sa búšenie srdca. Nepoužívam žiadne pomôcky na spanie, ani výživové doplnky.
Neprišlo to hneď, podráždené oči som mala ešte 3 mesiace po vysadení kávy, ale minimálne po mesiaci to už nebolo také intenzívne a obmedzujúce. Samozrejmosťou bolo dodržiavanie stravovania.
Opäť som sa presvedčila, že „najlepšia štúdia“ je štúdia vykonaná na sebe. Je to ideálny spôsob, ktorý odporúčam naozaj každému. Nemusí to byť len káva, môže sa to týkať ktorejkoľvek potraviny, na ktorej pociťujete závislosť a viete o nej, že vám neprospieva.
Po tejto skúsenosti už oveľa viac rozumiem ľuďom, ktorí sa nedokážu vzdať závislostí akými sú: cukor, sladkosti, vysokospracované potraviny, pečivo, mliečne výrobky, pivo, … V prípade ich vynechania sa často dostavujú úplne rovnaké príznaky ako pri vynechaní legálnych drog ako je nikotín, či alkohol. Aj vzdanie sa cukru spôsobuje spočiatku bolesť hlavy, únavu, malátnosť a neschopnosť sa sústrediť.
Podľa prieskumu v skupine protizápalové stravovanie spomedzi potravinových závislostí bola na prvom mieste s vysokým náskokom káva, nasledovalo pečivo, ovocie, mliečne výrobky a čokoláda.
Asi najčastejšia otázka, ktorá sa objaví je: „Čím kávu alebo inú závislosť nahradiť?“ Moje odporúčanie je: „Ničím“.
Ak je človek smädný, potrebuje čistú vodu, nič viac. Ak je človek hladný, mal by si vybrať jedlo, ktoré mu prospieva.
Ak potrebujete ranný rituál, môžete si napríklad zacvičiť alebo si dať studenú sprchu.
Ak ste unavení a potrebujete stimulant, je potrebné upraviť jedálniček tak, aby ste žiadny stimulant nepotrebovali.
Áno, presne také jednoduché to je! Ak sa budete cítiť zdravo a plný sily, nepresvedčia vás ani spoločenské tlaky, že človek by mal jesť všetko.
Možno vám docvakne, rovnako ako mne, že síce všetko smiete ale nie všetko vám aj osoží.
Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.