I. Emocionálne jedenie ako nástroj na zmenu

Emocionálne jedenie – viete o ňom takmer všetko. Prečítali ste si na túto tému množstvo článkov a vypočuli si návody. Všetky rady, čo robiť, resp. nerobiť ste už vyskúšali. Teóriu emocionálneho jedenia máte komplet zvládnutú, ale ako sa hovorí „skutek utek“.

Ak sa vás emocionálne jedenie týka, a môžeme k tomu kľudne zaradiť aj závislosť na sladkom, závislosti na rôznych látkach (alkohol, cigerety,..), záchvatové jedenie a čiastočne aj poruchy príjmu potravy, venujte pozornosť tomuto článku, ktorý tentokrát NEBUDE plný rád. Pretože ten, kto zažil emocionálne jedenie, vie, že keď to „na neho príde“, na všetky tie zaručené rady kašle. Ide si za svojím cieľom ako tvrdohlavý buldog a nič ho nedokáže zastaviť. Má pocit, že je len bezmocnou bábkou ochotnou urobiť čokoľvek.

Uznajte, niečo zmeniť v tomto štádiu nik nedokáže – je príliš neskoro.

Tajomstvo celej problematiky je v pochopení toho, „čo sa odohrá v hlave“, a to ešte pred tým, ako sa rozhodneme „vyžrať celú chladničku“. Oveľa praktickejšie, ako všetky rady, je pochopenie, aká sila nás ženie do toho, že robíme, čo robiť nechceme.

Ak chceme vyhrať nad nejakou závislosťou, musíme vedieť, čo jej predchádza. Skrátka potrebujeme byť o krok vpred!

Emocionálne jedenie a moja maličkosť

Popravde, aj ja som v minulosti pátrala ako sa zbaviť „zajedania“ stresu, ktorý ma ničil najmä po mentálnej stránke. Nič z vtedajších rád mi nezaberalo. Nevedela som nájsť žiadne skryté vzorce správania, žiadne prežitky z detstva. Neobjavila som ani rodinné tajomstvo, ktoré by mi odokrylo, prečo pri nejakom stresovom impulze siaham po sladkostiach.

Mojou záchranou bol nanuk. Ten bol náplasťou na situácie, kedy som strácala pôdu pod nohami. Nebolo to však vždy. Pri niektorých stresových situáciách sa žalúdok sa stiahol a nepustil ani dúšok vody.

Prečo ten rozdiel? Obe situácie ma znepokojovali.

Až objavenie porozumenia ľudskej mysle a uvedomenie si, čo je spúšťačom môjho jednak iracionálneho a jednak rozdielneho správania, mi pomohlo. Nepotrebovala som hľadať „vzorce“ ani „hrabať sa v minulosti“, a už vôbec nie obviňovať z toho mojich rodičov. Veď tí pre mňa chceli vždy „len to najlepšie“, rovnako ako všetci rodičia!

S porozumením začalo všetko dávať zmysel, a emocionálne jedenie som zvládla jednoduchým uvedomením fungovania ľudskej mysle.

Teória verzus prax

V predchádzajúcom článku o prejedaní som pomerne podrobne vysvetlila, prečo sa človek nemôže zbaviť nadbytočných kilogramov. Fajn – toto všetko funguje, ak konáte racionálne. Vyhodnotíte si, čo a ako, a podľa toho urobíte čo treba. Ale čo ak toto nedokážete? Alebo dokážete ale nie práve vtedy, keď to potrebujete.

Je to mentálna porucha?

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že človek sa nespráva v danej situácii tak akoby mal, alebo ako sa od neho očakáva? Nie každému postačí informácia a hneď ako robot plní úlohy.

Aj vám sa stáva, že fakty zoberiete na vedomie, ale urobíte niečo iné? Teóriu ovládate, ale robíte všetko opačne. Dokonca dopredu viete, aké to bude mať následky.

Naozaj je za tým nejaká mentálna porucha zvaná emocionálne jedenie?

Poďme postupne nájsť odpovede na položené otázky a možno už konečne raz a navždy prestanete robiť to, čo robiť nechcete.

Základné pojmy a ich definícia

Na lepšie pochopenie problematiky bude vhodné pripomenúť si niektoré výrazy a slovné spojenia, ktoré s emocionálnym jedením (a nielen ním) budú súvisieť. Musíme sa pozrieť na „koreň veci“ a ísť od základu. Jednotlivá charakteristika slov platí všeobecne, nemusí ísť len o emocionálne jedenie, preto si kľudne dosaďte tie svoje starosti súvisiace s pocitmi.

Podnet, impulz je informácia alebo jav, na ktorý človek zareaguje. Reagovať môžeme rôzne, od vnútorných pocitov až po viditeľné zmeny v správaní. Na základe toho, odkiaľ informácia prichádza, ju môžeme rozdeliť na:

• informácia vonkajšia, ktorú dokážem vnímať zmyslami:  zrak, sluch, čuch, hmat a chuť

• Informácia vnútorná, ktorú nedokážeme vidieť ani nahmatať. Jej prejav však dokážeme registrovať svojim vedomím, ide myšlienku, nápad. Ako vnútornú informáciu vnímame aj pocity – tu si treba uvedomiť, že každému pocitu predchádza myšlienka.

Pestrofarebný život vďaka emóciám

Emócie – to, čo pociťujeme, rozpoloženie, nálada, stav, tiež status.

Ako som už písala vyššie, tak na základe nejakého podnetu, či už vonkajšieho alebo vnútorného, človek zvykne reagovať. Medzi najbežnejšie rekcie patrí: správanie, činnosť, emócia, rozhodovanie. Aj nereagovanie, čiže nevšímavosť, ignorácia je rekcia.

Reakcie:

• na psychickej úrovni (nevieme ich zachytiť vo fyzickom svete – prebiehajú len v mysli): mentálne analýzy, vyhodnocovanie, rozhodovanie, uvažovanie, túžba,…
• na fyzickej úrovni: zmena správania , zmena činnosti , zmena stavu (zblednutie, strnulosť, husia koža)

Príklad správania na vonkajší podnet: začujem silný zvuk (podnet), tak sa zľaknem (správanie).

Príklad rozhodnutia na vnútorný podnet: dostanem nápad – ísť plávať (podnet), následne sa rozhodnem, či pôjdem alebo nepôjdem.

Na tomto príklade si môžete všimnúť, že v prípade vnútorného podnetu (nápadu) sa činnosť uskutoční, resp. neuskutoční až po predchádzajúcom procese rozhodovania/vyhodnocovania. A tu by mala smerovať pozornosť, ak je našim problémom emocionálne jedenie.

Dôvody emocionálneho jedenia

Či si to uvedomujete alebo nie, aj tu platí, že všetko má svoje dôvody. Keby ste sa však opýtali emocionálneho jedáka prečo to robí, väčšinou odpovie: „Ani neviem.“ Prípadne: „Vieš, keď ja sa cítim zle, osamelo, sklamane, pod psa, vyhorene,…“ Tiež: „Som škaredá/ý, tučná/ý, s akné,…

Ďalším aspektom pre bezdôvodné jedenie, teda bez pocitu hladu je silné nutkanie, túžba, závislosť.

Z odpovedí vyplýva, že emocionálnym jedením zvyčajne ľudia chcú:

1. Zmeniť momentálny emocionálny stav: smútok, rozladenie, nespokojnosť, sebaľútosť, pocit ak sa niečo podarí/nepodarí, alebo fyzický stav: schudnúť, vyzdravieť alebo niečo, čo si ani neuvedomujú (Odpoveď: Ani neviem.)
2. Uspokojiť túžbu

Pretože téma je pomerne rozsiahla, v tomto článku rozoberieme prvý bod. A tu nastáva prekvapenie. Nebudeme sa venovať tomu, ako zmeniť aktuálny emocionálny stav, ale povieme si, prečo ho nepotrebujeme meniť a prečo sa to jedlom a ani inými podobnými barličkami (cigarety, alkohol, kúpa oblečenia, šminiek,..) nedarí.

Emocionálne jedenie = zmena nálady?

Ľudia, ktorí neúspešne bojujú s emocionálnym jedením, sa na celý problém pozerajú nesprávne.

Žijú v domnienke, že jedlo/cigarety/alkohol pomáha preklenúť nejaký pocit – emóciu. Že konzumovaním nanukov posypaných orieškami

• odstránia hnev, či smútok, …
• sa stanú sebavedomejší, krajší, …
• zabudnú na krivdu,..
• dosiahnu opäť kľud a nájdeme vnútorný pokoj

a to len preto, lebo sme od niekoho niekedy počuli, že sladké je dobré na nervy. Takže logika nepusí! A my predsa túžime byť stoj čo stoj v pohode.

Akurát je tu maličký problém. So zmiznutím sladkosti v brušku (a nie jednej) nemusí zmiznúť zlá nálada. Naozaj málokedy odíde a dokonca sa ešte vystupňuje, lebo sa na seba nahneváme, že sme sa zase nevedeli ovládať. Takže rovnica <sladké je dobré na nervy> akosi nefunguje.

Emócie sú vyvolané vnútorným podnetom a preto sa cez vonkajšie okolnosti (jedlo, počasie, nakupovanie,…) nemenia.

No a čo!

Ale nemusíte mi všetko veriť. Len si to začnite všímať! Všímajte si, či naozaj zjedenie nejakej maškrty razom zmení pohľad na svet. Či nejaký pocit v ústach dokáže zbaviť spomínaných trápení. No nie, nedokáže.

Jediné, čo funguje, je vyrovnať sa s tým. Povedať si napríklad: „No a čo, tak dnes som nas*aná/ý na celý svet!“

Viete o tom, že je úplne normálne prežívať celú škálu pocitov? Sme ľudia a ako sa hovorí, niekdy sme hore a niekedy dolu. .

Tak je to aj s emóciami, niekedy sa cítime dobre a niekedy nie – čo je na tom? Nemusíme to meniť a už vôbec kvôli tomu nemusíme zvyšovať zisky nejakému cukrárenskému priemyslu a hlavne ubližovať sami sebe. Prežijeme si to svoje (hnev, stres, rozčúlenie) a nechajme život bežať ďalej. Každá emócie trvá len nejaké časové obdobie. Čím menej sa o ňu staráme, čím menej ju svojou pozornosťou živíme, tým skôr odíde. Opakujem znovu: „Neverte ale začnite si to všímať!“

So stavom, v ktorom sa práve nachádzate, nemusíte vôbec nič robiť –  to je jedna z obrovských výhod poznania princípov porozumenia ľudskej mysle. Druhou je byť „v pohode“ s tým, že sa práve „v pohode“ vôbec necítite.

Okrem toho, čo je úplne najpodstatnejšie, emócie nehovoria nič o tom, kto a aký skutočne ste a čo dokážete.

Jednoducho si v živote doprajte viac tých „NO A ČO!“

Toto poznanie bolo v mojom živote obrovskou úľavou. Ak chcete prežívať nekomplikovaný život aj vy, rada vám pomôžem. Viac informácii nájdete tu>>

Druhá časť článku>>