II. Emocionálne jedenie ako uspokojenie túžob

Ak ste si prečítali prvý článok, dozvedeli ste sa niečo o podstate emocionálneho jedenia. Spočíva v mylnej domnienke, že sa dokážeme vymaniť zo súčasného, pre nás nepohodlného emocionálneho rozpoloženia, pomocou jedla. Druhým dôvodom je uspokojenie či skôr neustále uspokojovanie neodôvodnených túžob.

Poďme sa spolu pozrieť, ako to vyzerá, ak je jedlo samo osebe dominantnou túžbou a nie skutočnou potrebou.

Jedenie bez hladu automaticky vedie k niečomu neprirodzenému, teda k nadbytku. Každý nadbytok sa v prírode prejaví ako anomália. To je síce každému jasné, ale napriek tomu si spraví „po svojom“. Dnes si priblížime prečo sa niekedy prikláňame k svojim iracionálnym túžbam a niekedy k „normálnym rozhodnutiam“.

Emocionálne jedenie – doplnenie pojmov

Základné pojmy v minulom článku nám pomohli priblížiť tému emocionálneho jedenia. Už vieme, čo znamenajú pojmy ako podnet, myšlienka, nápad, správanie. Aby sme však pochopili, čo sa skrýva za druhým dôvodom, čiže uspokojením túžob, potrebujeme si ešte pripomenúť pár pojmov.

Uspokojenie – vyhovenie, zadosťučinenie

Túžba, žiadostivosť – citové rozpoloženie, ktoré človek môže pociťovať vo forme napätia, nepohody. Spomínanú nepohodu sa pokúša zvrátiť dosiahnutím toho – po čom túži – v našom prípade po jedle bez hladu.

Uspokojenie túžob – nedeje sa vždy

V minulom článku uvádzam, že emócii predchádza myšlienka. To znamená, že aj túžba vznikne na základe predchádzajúcej myšlienky (vnútorného podnetu).

Príklad: dostaneme nápad dať si zmrzlinu. Táto myšlienka vyvolá predstavu zmrzliny v ústach a následne túžbu po tejto chuti. Tu ale nastanú rôzne situácie:

  • Po chvíli zabudneme, že sme na zmrzlinu mali chuť
  • Rozhodneme sa túto túžbu ignorovať
  • Urobíme si krátku mentálnu analýzu – zvážime pre a proti.
  • Ideme do stánku a zmrzlinu okamžite kúpime
  • Pozrieme na hodinky a vyhodnotíme, že dnes …
  • Iné

Základná otázka teda znie: „Prečo zakaždým neuspokojíme svoju túžbu? Prečo sa nesprávame rovnako?“ Je to preto, že pred správaním/činnosťou prebieha proces rozhodovania. Niekedy je to len stotina sekundy. Pri dlhšom rozhodovaní prebehne určitá analýza. Sami pre seba si povieme dôvody, zvážime pre a proti, prídu „na pretras“ získané vedomosti.

Racionálne či iracionálne?

Rozhodovanie a následné správanie z hľadiska získaných vedomostí môžeme rozdeliť na racionálne a iracionálne.

Racionálne rozhodovanie –  prijímam nové informácie, vyhodnotím si ich ako účinné. Potvrdím si: „Áno, toto funguje,“ a začnem sa podľa toho správať.

K racionálnemu rozhodovaniu môžeme priradiť aj výrazy: logické, uvedomelé, správne, múdre,

PRÍKLAD:
1. Dozviem sa, že prechádzať cez cestu je bezpečné vtedy, keď nejde žiadne auto. Mozog si to vyhodnotí ako užitočnú informáciu a začne sa podľa toho správať.

Iracionálne rozhodovanie, tiež nelogické, hlúpe, riskantné, nesprávne, … – rozhodnutie vyvolá správanie v rozpore s nadobudnutými vedomosťami. Teda robím niečo, čo už dopredu viem, že by som nemal robiť, lebo týmto správaním môžem poškodiť seba alebo iných.

Príklad: Uvarím jedlo z húb, ktoré vôbec nepoznám.

Ty si to uvedomuješ?

Celkom často sa človek pri emocionálnom jedení dostane do situácie, že si svoje správanie ani neuvedomuje. Prakticky nevie, že sa snaží jedením (uspokojením túžby) zmeniť svoj pocit (najčastejšie ten zlý na dobrý).

Získaním vedomostí o celej problematike sa situácia zmení. Už si to uvedomovať bude, čo zároveň bude mať vplyv aj na jeho neskoršie rozhodovanie.

Rozhodovanie môžeme rozdeliť ešte na uvedomelé a neuvedomelé.

Pri uvedomelom rozhodovaní sa rozhodujem v súlade s racionálnym myslením.

Príklad: Po požití alkoholu nikdy nešoférujem.

Neuvedomelé rozhodovanie môže mať dve podoby:

Človek si neuvedomuje, že jeho správanie môže mať poškodzujúce následky. (Napr. malé dieťa si neuvedomuje, že keď vylezie na rebrík, hrozí mu riziko pádu a ublíženie.)

Človek si uvedomuje následky:

Príklad: Viem, že nikotín poškodzuje zdravie, napriek tomu fajčím.

Uspokojenie túžob môže byť riskantné

Napriek uvedomeniu podstupujem riziko možných alebo aj konkrétnych následkov. Pre toto správanie často používame aj výrazy: riskantné, hlúpe, nesprávne, čudné, robí si po svojom,…

A pod slovíčkom „po svojom“ si dosaďte každý, čo potrebujete: emocionálne jedenie ako nástroj na zmenu pocitu alebo uspokojenia túžby, konzumácia sladkostí a iného nechceného jedla,  zaháňanie nudy jedlom, závislosť na jedle, strach z hladu, záchvat alias jedenie do nepríčetnosti, démonizovanie jedla ako potencionálneho nepriateľa, fajčenie, pitie alkoholu alebo prehnaného množstva kávy, strach z jedla a tiež vyvrátenie obsahu žalúdka, …

Situácie, keď sa správame racionálne, zrejme nikoho zaujímať nebudú, preto prejdime k podstate – prečo niekedy ignorujeme naše vedomosti (rácio) a urobíme to „po svojom.“

Poznámka: Neuvedomelé správanie automaticky prináša následky.To znamená, že ak riskujem (tiež konzumujem niečo o čom viem, že mi škodí) a bezmyšlienkovite uspokojujem svoje túžby, budem neskôr čeliť následkom svojho iracionálneho rozhodnutia.

Tajný Škriatok

Mali by ste vedieť, že v každom z nás býva neviditeľný škriatok. Ja ho volám pokušiteľ. A tento škriatok nás povzbudzuje k neposlušnosti. Navádza nás, aby sme sa správali „svojsky“ a občas aj zariskovali.

Určite ste to zažili v detstve. Škriatok sa  ozval: „Dnes si nenapíšem úlohu, pôjdem radšej von s kamarátmi!“ Vy ste ho, samozrejme, poslúchli. Ako tínedžeri ste možno skúšali ísť verejnou dopravou „na čierno“, čo bol síce nápad spolužiaka, ale ten váš škriatok to odsúhlasil. No a v dospelosti vám tiež našepkal nejaké drobné klamstvo, napr. doma povedať, že idete športovať, a pritom idete na pivko.

Dúfam, že ste mi neuverili.

Žiadny škriatok, červík ani chrobák vo vás reálne nebýva. Napriek tomu že výraz „mať chrobáka v hlave“  je naozaj veľmi výstižný – to pokušenie, tá myšlienka, či nápad nám chodí „po rozume“ ako nejaký červík.

Tento výraz vyjadruje stav, keď na niečo intenzívne myslíme a často sa k tomu vo svojej hlave vraciame. V predstave už tú ideu vidíme ako reálnu. V preklade:

Mať neodbytnú myšlienku v hlave. Tou jedinou myšlienkou môže byť práve uspokojenie túžob.

A presne o to ide aj pri nechcenom či neuvedomelom správaní. Myšlienka urobiť si to „po svojom“ je taká intenzívna a neodbytná, že ju uprednostníme. Že urobíme presne to, čo nám káže. Ide naozaj len a len o myšlienku.

A v skutočnosti nejde o emocionálny podnet, t.j. podnet vyvolaný nejakou emóciou (aj keď ten pocit môže konaniu predchádzať), ale ten podnet na správanie je vyvolaný myšlienkou, ktorá sa javí ako nanajvýš reálna. S uspokojením túžby je to úplne rovnaké.

Konkrétny príklad: Budete praktizovať konkrétny spôsob výživy, pri ktorom niektoré druhy potravín chýbajú. Neodbytná myšlienka však hovorí, že určite vám pri takomto spôsobe bude nejaká živina chýbať, tiež vás presvedčí, že už ste v deficite (lebo sa blíži večer a celý deň nejete), a tak večer sa proste do toho jedenia „bez ladu a skladu“ pustíte, aby ste všetko dohnali.

Tajný rozhovor

Pri emocionálnom prejedaní nekonáme na základe emócií, ale konáme na základe podnetov, a to najmä tých vnútorných:

Vonkajšie podnety – vidíme, cítime jedlo

Vnútorné  podnety – myslíme na jedlo, alkohol, cigarety a v príklade vyššie na napr. na nedostatok jedla

Tá silná myšlienka (pokušiteľ v hlave) nás donúti správať sa iracionálne, neuvedomelo. Myšlienka pokušenia vyvolá túžbu správať sa tak, že občas riskujeme, robíme zle, podvádzame, klameme, zhrešíme, ….

Uveríme tejto zavádzajúcej emocionálnej potrebe v podobe uspokojenia túžob a rozhodneme sa podľa toho konať. Niekedy sa však dokážeme zastaviť a nejaký anjelský hlas nás upozorní: „Toto nerob!“

Druhá strana však kontruje: „Áno, áno, toto chcem!“

Hups! „My sa hádame sami so sebou a bez vyslovených slov?“ Uisťujem vás, že nejde o nič výnimočné a že aj toto patrí k životu. Je normálne v rámci myšlienkových analýz „vymieňať si názory“. Vyhrá pravdaže ten, ktorému viac uveríme a ktorý sa približuje našej predstave o reálnom a hlavne pohodlnejšom živote.

Alebo aj nie! Rozhodneme sa ísť menej pohodlnou cestou. Uvedomíme si, kde momentálne sme a kde sa chceme dostať, a to nás „potiahne“ správnym smerom. Toto by však bola ďalšia, nemenej dôležitá téma.

Dokáže jedlo zmeniť náš pocit?

Vráťme sa však k pôvodnej myšlienke a poďme si stručne zhrnúť, kde nájsť riešenie emocionálneho jedenia. Najprv si však musíme uvedomiť, o čo v skutočnosti ide. Prečo ľudia siahajú po uspokojení svojich túžob formou jedla (tiež iných látok)?

Odpoveď je jednoduchá:

Pretože si myslia, že jedlo im pomôže zmeniť súčasný emocionálny stav (hnev, strach, sklamanie, smútok, beznádej, krivdu, nepochopenie,…) na stav, o ktorom sa domnievajú, že je pre nich priaznivejší: radosť, vnútorný pokoj, pocit šťastia, sebavedomie, odvahu, …

Podstatou emocionálneho jedenia je domnienka dotknutej osoby, že sa dokáže vymaniť zo súčasného emocionálneho rozpoloženia pomocou jedla. Dotknutá osoba si myslí, že pomocou neustáleho uspokojovania túžob (nakupovanie, jedenie, používanie rôznych omamných látok,…) dokáže zmeniť svoje citové rozpoloženie a konečne sa začne cítiť tak, ako si praje.

Pravdou však je, že ak sa naše emócie vytvárajú cez vnútorné podnety, riešenie nemôže prísť cez vonkajšiu zmenu.

Preto som vás v týchto článkoch trošku viac „potrápila“ pripomenutím niektorých pojmov a hlavne uvedomením, odkiaľ sa berú emócie.

Naše „ZLÉ POCITY“ neplynú zo skutočnosti, že máme nadváhu (príp. iný subjektívny problém) – my si niečo o tej svojej nadváhe len myslíme. Potom myšlienky o nadváhe (ja tomu hovorím aj myšlienkový kolotoč) evokujú pocity, ktoré považujeme za „ZLÉ“.

Keby to tak nebolo (keby za tým všetkým neboli myšlienky), negatívny pocit by trval celý deň aj noc. Keby nadváha (akné, plešatosť, veľký nos, …) ako taká bola príčinou našich pocitov, „sme v tom furt“.

Odhliadnuc od toho, ako vyzeráme, sa naše emócie v priebehu dňa menia. Pokiaľ na nadváhu nemyslíme (a naše myšlienky zamestnáva niečo iné), negatívne pocity nemáme. No a tu opäť pripomeniem: „Neverte mi, ale začnite si to všímať!“ Začnite pozorovať svet a zistíte, že nezáleží od vonkajších okolností – teda vlastnej vizáže, oblečenia, počasia, šéfa, partnera, meškajúcej MHD, …, aké máte pocity. Sú v vždy iné a súvisia práve s tým, čo sa odohráva v našom vnútri.

Rovnako ani uspokojenie túžby – to znamená dosiahnutie niečoho – neprinesie rovnaký výsledok. Nie vždy príde po dosiahnutí tá zmena k lepšiemu, po ktorej túžite, napríklad ten kľud a vnútorná spokojnosť.

Ako som spomenula v predchádzajúcom článku, kde dôvodom pre emočné jedenie bola zmena pocitov, tak rovnako tvrdím, že ani uspokojenie túžby nevedie k tejto zmene.

Obidva dôvody:

  • Zmena emocionálneho stavu
  • Uspokojenie túžby

sú len ilúziou – klamlivou predstavou, že vykonaním niečoho (jedením, fajčením, nakupovaním, obklopovaním sa zbytočnosťami, užívaním opiátov,…) sa zmení emocionálny stav.

Je naozaj zbytočné meniť svoje pocity pomocou jedla. Je to iba „zabíjanie“ času. Pocity, ako ste sa mohli dozvedieť a tiež zistiť svojím pozorovaním, sú totiž nezávislé na tom, čo práve robíte, resp. nerobíte.

Uspokojenie túžob po novom

Všimnite si, prosím, že počas dňa nám hlavou prebehne niekoľko túžob. Zatúžime ísť na dovolenku, veľmi chceme niekoho stretnúť, či ísť na vysnené športové podujatie. Možno niekto aj 10 x za deň zatúži po novej práci alebo novom aute, byte, šperku. Napriek tomu týmto túžobným myšlienkam odoláme a ani jednu z nich neuskutočníme.

PS: A neuskutočníme ani mnoho svojich tajných túžob, ktoré chceme skryť dokonca aj sami pred sebou.

Nebežíme hneď do cestovky a vzápätí balíme kufre. Nevybielime účet len preto, aby sme si kúpili vysnívané hodinky. Jednoducho tie túžby neberieme tak vážne. A presne takto by ste mali brať aj tie túžby, ktoré vám ničia život. Neberte ich vážne. Jednoducho prestaňte lipnúť na tom, že niečo musíte.

Nemusíte. Platí veľmi výstižné spojenie: „Musí sa len zomrieť!“

Dúfam, že som vás príliš neumorila informáciami. Najdôležitejšie z toho všetkého je zapamätať si len toto:

Doprajte si viac voľnosti v emóciách: Nemusíte za každú cenu pociťovať spokojnosť, šťastie, radosť, eufóriu… sú to len prechodné, väčšinu krátkodobé emócie.

Emócie, ktoré navyše o človeku ako takom vôbec nič nevypovedajú.

A preto nepotrebujete robiť žiadne veci, ktoré ničia život. Uvoľnite sa, popustite uzdu tej strnulosti, dovoľte si v živote viac:

NEMUSÍM

a rovnako

NO A ČO

o ktorom sme si hovorili v minulom článku>>.

Pretože aj také to kŕčovité chcenie niečo dosiahnuť prináša do života pocit zbytočného napätia, vďaka ktorému siahame po jedle a najmä sladkostiach. A naopak, pocit pohody, vnútorného uvoľnenia, lásky a kľudu nám prináša celkom iné myšlienky a celkom iné túžby.

Uspokojenie túžob má aj inú podobu. Túžba po dosiahnutí ušľachtilého cieľa sa radí medzi pozitívne, podporujúce emócie. Tento druh túžby je sprevádzaný obyčajne pocitmi nadšenia, pozitívneho očakávania a naplnenia. V uvoľnenom stave sa ciele potom dosahujú pozoruhodne jednoduchšie a bez extrémnej námahy>>

Aj keď som na začiatku sľúbila, že vám nebudem dávať žiadne rady, predsa by som jednu mala. Dávajte viac pozornosti myšlienkam, nápadom, túžbam, ktoré vás dokážu vnútorne napĺňať. Pokiaľ vo vašom živote budú prevládať túžby niečo dosiahnuť tak na sebadeštrukčné správanie a márnivosť vám neostane priestor. Lebo ako som písala vyššie:

“ Emócie o človeku nevypovedajú vôbec nič, vrátane toho, či niečo dokáže alebo nedokáže.“

Monika Komorášová
Tranformatíny kouč & špecialista na nízkosacharidové stravovanie. Fascinuje ma ako malá úprava jedálneho lístka môže v človeku prebudiť proces uzdravenia v súčinnosti s pochopením ako funguje ľudská myseľ. Po 17 ročnom hľadaní som konečne našla spôsob ako sa vyliečiť zo zdravotných problémov. Preto som na svojich web stránkach vytvorila projekt Cítim sa skvelo. Rada inšpirujem ľudí variť si jedlo podľa vlastných nápadov. Som autorka knihy TAJNÉ TROMFY ZELENINY>> Ak vás zaujíma môj príbeh možete si ho prečítať tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.