Nutričná hustota alebo kde nájsť skutočnú výživu?

Vysoký obsah živín, biologická dostupnosť, index vstrebateľnosti, nutričná hustota.

Denne sme konfrontovaní s rôznymi názormi na výživu. Neustále počúvame slovíčka ako zdravé, protizápalové, esenciálne, plné živín, minerálov, či vitamínov, s vysokým obsahom vlákniny, s nízkym obsahom tuku, racio, fit, bez pridaného cukru, s obsahom antioxidantov, a pod.

A niekde v tom všetkom zanikol veľmi dôležitý pojem – nutričná hustota.

Čo je to nutričná hustota?

Momentálne neviem nájsť lepší príklad ako alkohol. (Vážne sa ospravedlňujem).

Percentá na obale fľaše nám zobrazujú koncentráciu alkoholu v danom nápoji. Čím vyššie percento, tým viac obsahu alkoholu a tým „mocnejší“ nápoj.

Nutričná hustota vyjadruje obsah živín v danej potravine na stanovený počet gramov (zvyčajne 100 g). Takže, čím vyšší obsah nutričných látok, tým kvalitnejšia potravina. Oproti alkoholu, kde sledujeme len jeden faktor, u potravín musíme prihliadnuť hneď na niekoľko vecí naraz. A to na obsah:

• Esenciálnych živín (bielkoviny a tuky)
• Mikronutrientov (vitamíny, minerály a stopové prvky)
• Biologickú dostupnosť živín
• Index vstrebateľnosti

Ak základná potravina obsahuje zároveň vysoké, resp. vyrovnané množstvo esenciálnych živín: bielkovín a tuku. Zároveň má vysoký podiel minerálov, vitamínov a stopových prvkov a tieto sú biologicky dostupné, môžeme o nej hovoriť ako o potravine s vysokou nutričnou hustotou.

Zima, zimšie, mrzne alebo kde nehľadať?

Veľmi často vo svojich príspevkoch upozorňujem, že každá spracovaná potravina stráca počas spracovania svoju výživovú hodnotu, a dokonca mení svoju biochemickú štruktúru. Medzi najviac spracované patria výrobky z obilnín. Proces začína odstránením šupky, klíčka, zomletím na múku. Následne proces pokračuje pridaním stabilizátorov, aby nesplesnela. V múke (každej) už nenájdete žiadny minerál, či vitamín, a preto ich niektorí výrobcovia do výrobkov len dodatočne pridávajú. Čo na tom, že sú syntetické?
PS: Každé jedno procesované jedlo nemá žiadne živiny a syntetické vitamíny to nezachránia.

Falošné vitamínové bomby

V ovocí nájdete plno vitamínov! 9 z 10 lekárov odporúča vit. C v podobe pomarančového džúsu! Jedzte melón –  čistí obličky! Jedno jablko denne!

Ovocie a zelenina reprezentujú ideál zdravia a vitality.

Milióny ľudí sa spolieha na čerstvosť, nenahraditeľnosť vitamínov a aj vlákniny. Otázka znie: „Ide o pravdu alebo mediálny podvrh?“

Niektoré fakty o ovocí a zelenine (ďalej plodoch) z obchodu a v niektorých prípadoch aj trhu.

• Vážne čerstvé? Ešte stále si niekto naivne myslí, že každé ráno vyložia na pult v obchodnom reťazci čerstvé plody, tak ako to „ospevujú“ v reklame? Plody k nám prídu cez pol sveta a dozrievajú v kontajneroch. Dokonca aj také tradičné jablká oberané v jeseni, konzumujeme až na druhý rok. Jablká prechádzajú procesom stabilizácie vo veľkých skladoch za pomoci dusíka. Výnimkou sú slovenské, aj to asi nie všetky. Viac tu>>
• Plné vitamínov? Najmä posledných 50 rokov zaznamenal obrovský pokrok šľachtiteľský priemysel. Pokiaľ v minulosti šľachtitelia mali záujem plody zväčšiť, urobiť sladšie a sýtejšej farby, dnes ich modifikujú, aby pestovatelia mali čo najmenšie straty – teda aby nezhnili a aby boli odolné voči škodcom a chorobám a aby ešte viac svojím výzorom lákali spotrebiteľov.Viac v článku>> alebo tiež v tomto videu>>
  Vitamíny a minerály v plodoch, a to nielen vďaka šľachteniu, majú minimálne zastúpenie. Vždy to tak bolo a je načase konečne to akceptovať. Príroda nikdy nezamýšľala dať ľuďom akékoľvek plody ako základný zdroj obživy – nevybavila ich totiž tým podstatným – neobsahujú esenciálne (nevyhnutné) živiny.

Ak máme spoločný cieľ – nájsť naozaj nutrične husté potraviny, musíme hľadať ďalej.

Prečo nefungujú staré dobré rady?

Toto je jedna z najznámejších rád: „Jedz veľa mrkvy, lebo obsahuje veľa vitamínu A!“ Lenže mrkva žiadny vit. A neobsahuje. Obsahuje len betakarotén. On je síce prekurzorom vitamínu A, ale to vôbec neznamená, že ho organizmus ako vitamín A využije.

Rovnako neúčinné rady sú aj:

• Mak pre vápnik
• Špenát pre železo
• Orechy pre selén
• Tekvicové semená pre zinok
• Strukoviny pre meď

a rôzne iné tipy ako z rastlín získať nejaký vitamín, či minerál. Odporúčané potraviny síce obsahujú daný minerál, či stopový prvok, ale kvôli fytátom (jeden z antinutrientov) nám rastlina živinu „nepustí“.

Biologická dostupnosť

Opäť sa vrátim k niečomu, čo na mojich stránkach spomínam často. Rastliny sa bránia proti zničeniu rôznymi chemickými látkami*. Ich prvoradý záujem je rozmnožovať sa! Nechcú byť zničené, a preto látky, ktoré slúžia „k prežitiu“, umiestňujú hlavne do semien. Tieto látky majú za úlohu za každých okolností „prežiť“ a zachovať čo najviac živín pre seba v nepriaznivom prostredí (napríklad aj v tráviacom trakte človeka).
*Najviac chemických látok obsahujú semenách ako obiloviny, strukoviny, orechy, semiačka, jadrá a toto je jeden z dôvodov, prečo sú z protizápalového stravovania vylúčené.

To, že rastlina obsahuje napríklad vápnik, neznamená, že náš organizmus ho aj „dostane“!

Rastliny bojujú o prežitie spôsobom sebe vlastným. Nevydajú nám svoje minerály, vitamíny ani stopové prvky a to musíme brať na vedomie.

Výraz – biologická dostupnosť nám poskytuje údaje o tom, či náš organizmus dokáže obsiahnuté živiny v potravine aj reálne využiť.

Celkovo rastliny nám nedokážu dať to čo hľadáme, teda výživné jedlo s komplexným zdrojom výživy. Ich nutričné zloženie tomu jednoducho nenasvedčuje. Plody obsahujú väčšinový podiel vody, nejakú vlákninu a stopové hodnoty minerálov a vitamínov, ale to je dosť málo, aby sme ich mohli považovať za nutrične husté.

V žiadnom prípade ovocie a zeleninu nezatracujem. Verím, že mnohým dokáže poskytnúť príjemné spestrenie a osvieženie jedálnička. Len, prosím, nehľadajte v tom symbol zdravia a fyzickej sily ako o tom píšu v časopisoch.

Skutočná nutričná hustota

Živiny v biologicky dostupnej forme nájdeme len v potravinách živočíšneho pôvodu. Živočíchy na svoju obranu nepoužívajú chemické látky, ktoré by zasiahli ich vlastné svalstvo. Ich obrana spočíva len na vonkajšej úrovni – únik, útok, úkryt, …

Čo pozorujem, ľudia vnímajú mäso len ako bielkovinu alebo zdroj esenciálnych aminokyselín. Kvalitné mäso však obsahuje veľmi širokú škálu minerálov, vitamínov a stopových prvkov a práve v tej koncentrovanej podobe. V kombinácii so živočíšnym tukom a jeho esenciálnymi mastnými kyselinami a tiež vitamínmi A,D,E,K získate plnohodnotnú vysokonutričnú výživu.

Myslím, že príroda to vymyslela geniálne, a nie náhodou má mäso s dostatočným podielom tuku (kombinácia esenciálnych aminokyselín a esenciálnych mastných kyselín) + minerály a vitamíny všetko potrebné, čo ľudský organizmus potrebuje na svoje fungovanie. Od „materiálu“ na stavbu buniek, svalov, tkanív, kostí, tvorby enzýmov, obranných látok a tiež regulačných procesov.  

Málokto si uvedomuje, že toto vzájomné prepojenie „mikier“ a „makier“ je kľúčové. Funguje to iba spoločne, pretože obsah mikronutrientov zabezpečí aby sa esenciálne živiny správne vstrebávali a dostali na miesta, kde ich organizmus aktuálne potrebuje.

POZN: Prvá vedecká štúdia, ktorá použila stravu blízku paleolitickej ketogénnej diéte, bola publikovaná v roku 1930 (McClellan a Du Bois, 1930). Vilhjalmur Stefansson bol antropológ a arktický cestovateľ. Stefansson a jeho kolega bádateľ Karsten Anderson sa dohodli, že vykonajú oficiálnu štúdiu, aby preukázali, že môžu jesť 100% mäsovú stravu. Počas celého roka ich sledovali pozorovatelia, aby zabezpečili dodržiavanie diéty.
Po skončení neboli zistené žiadne problémy s nedostatkom živín, minerálov a vitamínov. Dvaja muži zostali zdraví; ich črevá zostali normálne, až na to, že ich stolica bola menšia a nezapáchala.

Samozrejme dnes sú dostupné ďalšie vedecké štúdie.

Nutričná hustota a zákerný svet marketingu

Rafinovanosť predajcov nepozná hranice a preto vás musím upozorniť na nasledujúcu skutočnosť. Svet marketingu nepozná etiku a neberie žiadne ohľady na zdravie. Využíva akékoľvek prostriedky na vytvorenie zisku. Preto dnes na trhu nájdete množstvo pochybných výrobkov, ktoré so skutočnou výživou a nutrične hustými potravinami nemajú nič spoločné. Ide len o ukradnutý názov alebo prísľub v popise výrobku.

Tak ako v minulosti na ľudí fungovali slovíčka zdravé, fit, racio, nízkotučné, tak dnes „robia predaje“ práve slová vysokonutričné, nutrične bohaté a pod. Marketing sa vždy dokáže prispôsobiť.

Výrobky v podobe zmesí sušeného proteínu a syntetických vitamínov, minerálov a stopových prvkov absolútne nezodpovedajú kritériám nutričnej hustoty. Vôbec nezáleží, že na krabici je to uvedené. Marketing robí všetko pre to, aby človek tomu aj veril (popis výrobku, obal, zverejňovanie a reklamy) a jeho zisky vďaka naivite a negramotnosti kupujúcich rástli.

Následky nedostatočnej konzumácie stravy bohatej na nutričné látky

Nutričné nedostatky vo výžive môžeme jednoznačne označiť za jednu z najdôležitejších príčin nadváhy, metabolických, chronických a zápalových ochorení. Organizmus dokáže nutričné nedostatky kompenzovať len do určitej doby.

Pritom nejde o nič zložité. Postačí zamerať sa v jedálničku na kvalitné a plnohodnotné potraviny. Plnohodnotné potraviny obsahujúce vo vysokom podiele makronutrienty a mikronutrienty poskytnú dostatočnú a komplexnú výživu aj z malého množstva.