Obyčajne prinášam informácie „z prvej ruky“, teda svoje osobné skúsenosti, no v tomto prípade robím výnimku. A hoci som test intolerancií na potraviny nikdy neabsolvovala, rozhodla som sa urobiť na túto tému krátku rešerš. Viedli ma k tomu nasledovné dôvody:
Pre tých, ktorí o teste intolerancií ešte nepočuli, pridávam krátke vysvetlenie. Tiež si povieme rozdiel medzi alergiou a intoleranciou.
Zisťovanie intolerancie na potraviny sa robí z krvi, kde sa zisťuje výška protilátok IgG. Protilátky (imunoglobulíny) sú špeciálne bielkoviny produkované v tele ako odozva na cudzie látky. Existuje päť štruktúrne odlišných tried imunoglobulínov (IgM, IgA, IgG, IgD, IgE) produkovaných plazmatickými bunkami v kostnej dreni a inom lymfoidnom tkanive tela.
2. V diagnostike alergií sa uplatňujú IgE protilátky, v diagnostike intolerancií zase IgG protilátky.
Podrobný a pre bežného človeka zrozumiteľný článok o funkcii protilátok nájdete tu>>
Alergia na potravinu či inú látku z bežného prostredia sa prejaví vo väčšine prípadov okamžite. Ide o veľmi silnú reakciu imunitného systému. Spôsobuje ju nesprávne aktivovanie protilátok zo skupiny imunoglobulínu E (IgE) vplyvom daného alergénu.
Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, od „tečenia“ z nosa, svrbenia, až po anafylaktický šok. Alergia sa zisťuje celým radom medicínskych úkonov u špecialistov – imunulógov, gastroenterológov,….
Intolerancia na potravinu – prejavuje sa rôzne, od problémov pri trávení, vyprázdňovaní, problémami s kožou a sliznicami, dokonca človek žiadne ťažkosti v počiatočnom štádiu nemusí pociťovať. Intolerancie sa zisťujú z krvi za pomoci prítomnosti protilátok IgG.
V teste intolerancií teda ide o stanovenie množstva jednotiek protilátok IgG konkrétnej testovanej potraviny na stanovenú jednotku krvi.
Na začiatku chcem upozorniť, že výsledky sú naozaj len orientačné.
Výsledok vyšiel len z materiálu, ktorý ste mi poslali. Neskúmala som vek, pohlavie, kedy a prečo ste si test intolerancií na potraviny dali urobiť.
Predpokladám však, že to bolo kvôli nejakým zdravotným problémom. Človek sa na inštitúciu, ktorá robí testy intolerancií a ktorá si za to dá aj celkom slušne zaplatiť, neobráti len tak.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí mi poslali svoje výsledky, bolo ich naozaj požehnane. K tomu som pridala ešte výsledky testov, ktoré som zbierala od vás počas roka a ktoré ste mi posielali ako podklady ku konzultácii, napriek tomu, že ja ich ku konzultáciám vôbec nepožadujem.
Mojím pôvodným zámerom bolo urobiť oveľa podrobnejšiu analýzu a ku každej potravine pridať počet zistených intolerancií. No napokon som od toho upustila z dôvodu veľkej časovej náročnosti.
Napriek tomu si myslím, že sa mi podarilo zo všetkých vzoriek urobiť slušný záver a vypracovala som tento prehľad.
Pre lepšiu orientáciu pridávam ešte nasledujúci komentár na vysvetlenie.
Ako som uviedla, test potravinových intolerancií sa robí zistením protilátok IgG v krvi. V závislosti od zistenej hladiny pre určitú potravinu je možné kategorizovať protilátky ako zvýšené, hraničné alebo normálne. Kategórie v testoch majú zvyčajne nasledovné farebné rozlíšenie.
ZVÝŠENÉ – červená farba
HRANIČNÉ – oranžová
NORMÁLNE – zelená
Potravinu v kategórii ZVÝŠENÉ, ktorá sa objavila v testoch viac ako 30 x som uviedla na 1. miesto, ostatné sú zoradené vzostupne. To znamená čím nižší výskyt, tým je na nižšej pozícii.
Potraviny, ktoré sa v testoch objavili menej ako 20 x som do vyhodnotenia nedávala, aj keď patrili do kategórie ZVÝŠENÉ. Tiež som vynechala potraviny klasifikované ako hraničné hodnoty.
To znamená, že v tabuľke „Test intolerancií – vyhodnotenie“, nájdete len potraviny s naozaj najčastejším výskytom.
Ale opakujem neustále:
„Najlepšia štúdia je štúdia na sebe samom.“
Mne to vychádza tak, že mäso (samozrejme v správnom množstve a z kvalitného zdroja) je z toho všetkého najbezpečnejšia potravina. A nielen to – obsahuje všetky potrebné živiny v biologicky dostupnej forme.
Naproti tomu rastlinné bielkoviny sú tým najväčším problémom, pretože ak sa opäť zahľadíte na to spomínané ČERVENÉ MORE zistíte, že k najčastejším intorenciám a zároveň aj alergénom patria pšenica, sója, orechy, strukoviny. Tieto potraviny obsahujú práve problematické bielkoviny alebo ich fragmenty, ktoré sa dostanú do krvi. Následne ich protilátky identifikujú.
Orechy, strukoviny a najmä sója sa vyznačujú prítomnosťou anti-enzýmov – inhibítorov proteáz. Inhibítory majú za úlohu brániť rozkladu bielkovín, čo vysvetľuje, prečo sa nestrávené dostanú najprv do čreva a následne cez poškodené črevo do krvi.
PS: Teraz, keď už viete, akou formou prebieha meranie potravinových intolerancií, mali by nasledovať ďalšie logické otázky:
Zamyslite sa! Všeobecne platí, že kladenie správnych otázok sa môže stať veľmi účinným nástrojom, ako sa posunúť v živote dopredu.