Konečne prvá úroda. Aj na Liptove sa už mesiac teším z redkvičiek a špenátu. Dnes som nazbierala prvý šalát.
Neviem ako vám, ale na niektorých veciach mi fakt záleží. Vyumývaná zelenina, rovnakej veľkosti a pekne zabalená. Keď nie v krabičke, tak „igelit“ musí byť. Inak by som si ju pri tom množstve tovaru na regáli ani nevšimla.
Uvedomili ste si už niekedy, že v obchodných domoch je zeleniny dostatok po celý rok? Nájdete tam všetky druhy, aj tie, ktoré v tomto ročnom období vo svojej záhrade nemáte. Majú rovnakú veľkosť aj tvar – presne podľa normy.
Ešte pred 30 rokmi by ste ani v špecializovaných predajniach s názvom: ZELOVOC, nič také nenašli. A div sa svete, ľudí vtedy ani nenapadlo dožadovať sa jahôd vo februári, či melónov v máji.
Ani si neuvedomujeme ako sa máme skvele. Už nemusíme pestovať zeleninu doma, pohodlne si ju kúpime za pár „grošov“.
Pestujeme radšej trávnik, ten si zasluhuje viac pozornosti. Potrebuje: kosenie, zavlažovanie, hnojenie, vertikutáciu, aerifikáciu, pieskovanie, dosievanie, valcovanie, odburiňovanie. Niektoré činnosti len raz ročne, ale kosiť treba aj 2 x týždenne.
Ale to nevadí, aspoň máme trochu pohybu. No neviem, či by som na trávnik pustila deti, hnojenie a odburiňovanie sa zvyčajne robí za pomoci chémie.
A presne tak je to aj s veľkou časťou zeleniny na pultoch. Vieme to, hneváme sa a sťažujeme sa na verejných sieťach, ale napriek tomu kupujeme. A to je signál pre trh. Pokiaľ bude záujem – bude ponuka – a to v obchode funguje po stáročia.
Už ste asi pochopili, že mi nezáleží na tom ako zelenina vyzerá, ale ako je vypestovaná. Tá domáca, bez chémie, má veľmi príjemnú príchuť – je prirodzená a taká „opravdická“.