Vláknina čistí črevá, lieči zápchu a divertikulitídu. Slúži ako prevencia pred kŕčovými žilami, cukrovkou, srdcovocievnymi chorobami a rakovinou. Je výborným pomocníkom pri chudnutí. Vyrieši problémy s nadúvaním, plynatosťou.
Je to naozaj tak? Tiež si myslíte si, že vláknina má také zázračné vlastnosti? Ak chceme prebádať túto tému, potrebujeme minimálne vedieť: čo je vláknina a odkiaľ sa vzala teória o jej užitočnosti.
Vláknina sa nachádza výhradne v rastlinách. Ako vlákninu označujeme tú časť rastliny, ktorá je veľmi pevná a veľmi ťažko sa rozkladá. Prirovnala by som to ku akejsi kostre rastliny. Pre človeka má rôzne využitie. Napríklad vysušená vláknina z tekvice (Lufa cylindrica) sa pre svoje vlastnosti využíva na čistenie v domácnosti, či pealing.
Z hľadiska výživy je vláknina súbor sacharidov, ktoré sú v ľudskom organizme rezistentné (odolné) voči tráveniu a vstrebávaniu. V hrubom čreve môže byť čiastočne fermentovaná (čo znamená, že tam prebieha proces kvasenia).
Niektoré druhy potravín obsahujú vlákninu, ktorá nie je schopná absorbovať vodu – túto označujeme ako nerozpustná. Patrí sem napríklad ovocie a zelenina.
Naproti tomu ako rozpustnú označujeme tú, ktorá má enormnú schopnosť nasávať vodu. (Poznámka: označenie rozpustná je zavádzajúce, nakoľko sa nerozpustí, iba zväčší svoj objem – napuchne).
K potravinám obsahujúcim vysokoabsorbčný typ vlákniny patrí napríklad: psylium, ovos, chia, ľanové, ale aj iné semiačka, ryža natural, otruby, akáciová vláknina, orechy, obilniny, strukoviny.
Je to Írsky lekár, známy tiež pod prezývkou FIBERMEN, vďaka ktorému sa pojem vláknina dostala do povedomia širokej verejnosti.
V roku 1971 vydal knihu Don´t forget fibre in your diet (Nezabudnite na vlákninu vo vašej výžive), ktorú postavil na hypotéze, že vláknina je to, čo ľuďom západného sveta chýba. K svojmu tvrdeniu dospel pozorovaním obyvateľov Ugandy.
Všimol si totiž, že sa vyprázdňujú oveľa častejšie a ich stolica je objemnejšia. Z toho si vyvodil záver, že pokiaľ sa potrava príliš dlho nezdržiava v črevách je to pre človeka z hľadiska zdravia prínosnejšie. Toto porovnanie si vyvodil z toho, že anglické deti chodia na záchod menej často.
U obyvateľov Ugandy sa nikdy nerobil žiadny výskum, či tomu tak naozaj je, či znamená objemnejšia stolica naozaj aj zdravšie črevo.
Tento zjednodušený pohľad prijali všetky výživové komunity a veľmi rýchlo sa šíril. Žiaľ, nie vďaka reálnej pomoci trpiacim ľuďom, ale vďaka tomu, že na tejto pochybnej hypotéze si postavili spoločnosti produkujúce obilninové výrobky svoj marketing.
Správa o prínose vlákniny, totiž odštartovala najprv éru raňajkových cerálií a neskôr aj výživových doplnkov.
Teória sa pomocou cieleného marketingu pretavila do konkrétnych tvrdení a to, že zlepšuje vyprázdňovanie, lieči zápchu, čistí črevá, predchádza ochoreniam srdca, dodáva energiu, dokonca predchádza rakovine. Presne to, čo chceli ľudia počuť.
David Gillespie, autor kníh Sweet poison (Sladký jed) a Big fat lies (Veľké tučné klamstvá), či Toxic oil (toxické oleje) má na to svoj názor.
V jeho článku s početnými odkazmi na štúdie sa dozvedáme, že zázrak menom vláknina, nemá reálne základy. Poďme v krátkosti nahliadnuť, o čo ide.
Medzi čiarami nasleduje voľný a zostručnený preklad časti článku s názvom 4 Good Reasons not to add fibre to your diet. (4 dobré dôvody, prečo by ste do výživy nemali pridávať vlákninu), zameraný na vplyv vlákniny pre konkrétne choroby.
_______________________________________________________________________
V roku 2002 vysoko rešpektovaná Cochrane Collaboration preskúmala päť vysoko kvalitných randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktorých sa zúčastnilo 5 000 pacientov. Dospeli k záveru, že neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že zvýšené množstvo vlákniny v potrave by znížilo výskyt rakoviny čriev.
Na toto preskúmanie nadviazalo v roku 2005 rozsiahle preskúmanie dôkazov Harvard School of Public Health . Príspevok obsahoval 13 štúdií, ktorých sa zúčastnilo 725 628 ľudí. Autori dospeli k záveru, že vysoký príjem vlákniny v strave neznížil riziko rakoviny čriev.
Teória hovorí, že vláknina má znižovať riziko srdcových chorôb znižovaním nášho „zlého“ cholesterolu. Opäť neexistujú žiadne dôkazy o tom, že vláknina znižuje riziko úmrtia na srdcové ochorenia.
Vláknina má „liečiť zápchu“ (a všetky jej symptómy: hemoroidy, nadúvanie, análne krvácanie a bolesti brucha).
Štúdie opakovane nedokázali zistiť, či pacienti so zápchou jedia menej vlákniny ako iní ľudia. A čo je horšie, tieto štúdie zistili, že pridávanie vlákniny do stravy nie je prínosom pre zápchu.
Skutočne zaujímavé bolo, keď sa vláknina zo stravy odstránila, zápcha prešla.
Už v roku 1981 klinické štúdie zistili, že vláknina vôbec nepomáha. Jeden autor dokonca dospel k záveru, že dôvod zvýšenej konzumácie vlákniny je „iba prejavom posadnutosti západnej civilizácie potrebou pravidelného a častého vyprázdňovania“.
(Pozn: Nie, naozaj nemusíme chodiť na WC každý boží deň!)
Oveľa znepokojivejšie však je, že jedna významná nedávna štúdia dospela k záveru, že vláknina naopak zvýšila pravdepodobnosť výskytu tejto choroby.
__________________________________________________________________________
Odporúčam prečítať si celý článok aj s konkrétnymi mnohopočetnými odkazmi na štúdie>>
Poďme sa spoločne zamyslieť nad vlákninou a vyprázdňovaním. Ako príklad som si zvolila premávku. (Predsa aj naše trávenie je ako taká premávka, tráviace cesty predstavujú akoby tunel a potravu predstavujú ťahače s prívesmi živín. Čím viac živín je telo schopné absorbovať, tým menšia stolica (tým menej prívesov) vychádza von tunelom (konečníkom).
Pokiaľ si na ťahač zavesíme kopu vlákniny, ktorú nevieme stráviť, presne toľko prívesov by cez tunel malo prejsť. Teraz si ale predstavme, že tunel sa zužuje (konečník) a odrazu je z dvojprúdovky jednoprúdovka. Doprava začne hustnúť, ale my, paradoxne, pošleme „na pomoc“ viac áut s vlákninou. Čo myslíte, čo sa stane? Nastane dopravná (črevná) zápcha.
Riešením zápchy teda nie je posielať do tráviaceho traktu nestráviteľnú vlákninu (aj keď sa volá rozpustná) ale práve potraviny, ktoré budú čo najviac rozložiteľné a využité. Doslova také, ktoré tvoria čo najmenší odpad.
Vo výžive sa tomu hovorí efektivita. Viac o tom hovorím v tomto článku>>
Rovnako mylné je domnievať sa, že pohybu čriev – peristaltike pomôžeme tým, že do nich „narveme kefy“ v podobe vlákniny. Naozaj nefungujeme na princípe: čím viac, tým lepšie a ani vláknina nie je to, čo čistí črevá. Črevá sú vo vnútri veľmi jemné a namiesto neustáleho dráždenia vo forme napríklad otrúb, vyžadujú šetrné zaobchádzanie.
Prosím prestaňme konečne veriť dealerom, ktorých úmysel je možno dobrý ale žiaľ postavený „na vode“. Doplnky ako akáciová vláknina, chlorela, psylium, či rôzne iné, nikdy nenahradia stravovanie zostavené z prirodzených potravín.
Mali by sme vedieť, že peristaltika je ovládaná vegetatívnym nervovým systémom (nedá sa ovládať vôľou).
Sympatikus – záťaž, aktivita, útek, útok, zvýšenie tlaku, zvýšenie tepu, zastavenie trávenia, zvládanie stresových situácií, …
Parasympatikus – relax, získavanie energie, trávenie, zrýchlenie peristaltiky, …
Tieto dva módy nikdy nefungujú súčasne. Buď sme v aktivite a trávenie nefunguje alebo sme v kľudovom móde (nik nás v divočine nenaháňa a v živote nestresuje) a vtedy funguje vstrebávanie živín so správnym pohybom čriev. Viac na wikipédii>>
Predajcovia výživových doplnkov vás budú presviedčať, že vláknina je nutná na zabezpečenie potravy pre dobré baktérie. Tieto následne premenia vlákninu na mastné kyseliny s krátkym reťazcom a slúžia ako energia (odhadom je to 5% z celkovej produkovanej energie).
Dr. Paul Saladino vo svojich videách>> a tiež vo svojej knihe tvrdí (k čomu predkladá štúdie), že rôzne druhy mastných kyselín s krátkym reťazcom vedia baktérie v našich črevách vyrábať ako z rastlinnej, tak zo živočíšnej stravy. Zdá sa, že celkom rýchle vedia reagovať na zmenu. Kolagén v živočíšnych tkanivách je skvelým zdrojom týchto mastných kyselín.
Zdá sa, že vláknina má na svedomí viac škody ako osohu a spôsobuje:
V mojej knihe S jedlom rastie chuť>> som trávenie prirovnala ku krbu. Pokiaľ do neho hádžeme papier, potrebujeme veľa paliva (jedla), aby vôbec nejaké teplo (energia) vznikla. Takéto pochybné palivo narobí viac škody ako úžitku, dobre nehorí, zostane veľa popola a miestnosť aj tak nevykúri.
Skúšali ste niekedy zjesť na raňajky misku ovsených vločiek? Za ako dlho sa dostavil hlad? U mňa to bolo za necelé 2 hodiny a to nehovorím o tom, ako ma vždy po týchto raňajkách prikvačili kŕče a dostavila sa plynatosť. Teraz už viem, že za to mohla fermentácia (kvasenie) vlákniny, pri ktorej dochádza prirodzene k uvoľňovaniu plynov.
Rovnako je to aj s potravinami (tiež výživovými doplnkami) obsahujúcimi priveľa vlákniny. Veľký odpad (veľa stolice), málo energie a žiadne živiny.
Naozaj neexistuje jediný dôvod pridávať do jedla extra vlákninu napríklad vo forme: ovsených alebo iných vločiek, psylia, akácie, chlorely, strukovín, či iných druhov vlákniny.
A aký má vláknina efekt na chudnutie? Presne taký ako ten papier v krbe, človek by musel stále prikladať. To znamená stále jesť. Ak teda plánujete schudnúť, je oveľa výhodnejšie jesť menej, ale efektívne. Ako sa to dá bez hladu a nutnosti cvičiť nájdete tu>>
Na záver pridám nie veľmi lichotivý citát. David Gillespie o vláknine:
Teória írskeho lekára o podivuhodných ugandských hovienkach zabezpečila, že my ostatní sa posledné štyri desaťročia kŕmime svinstvom.
Zdroj: wikepédia, Dr. P. Saladino, Dr. P. Masson, D. Gillespie odkazy na videá:
1. P. Masson, Mýty o vláknine, [1:01:50], 2. Dr. Shawn Baker, Paul Saladino MD, and Mark Sisson, The Great Fiber Myth, Dr. P. Masson: Myths about fibre – how fibre causes constipation and bloating. V tomto videu nájdete zdokumentovanú štúdiu na 64 účastníkoch, ktorí sa všetci pomocou vynechania vlákniny dostali z idiopatickej zápchy.
Článok nereprezentuje lekárske alebo iné zdravotnícke postupy a názory.
Zdravím Monika, Z mojich skúseností potvrdzujem, že ak sa človek nechce dostať do problémov, s vlákninou to nesmie preháňať.
Vymenovali ste rôzne choroby (divertikulitída, apod.), pri ktorých vláknina namiesto propagovaného pozitívneho účinku naopak škodí.
Nespomenuli ste ale nebezpečný a nepríjemný reflux kyseliny. Knižky ako Acid Watcher Diet sú založené práve na obrovskom objeme vlákniny (vstrebáva kyselinu) a vyhýbaní sa tukom (iniciujú produkciu kyseliny) do doby, kým sa pažerák nezahojí.
Viem, že niektorí ľudia trpia refluxom naopak z dôvodu nedostatku kyseliny. Ale čo ľudia, ktorí majú naozaj zatváranie pažeráku zranené a poškodené? Títo naozaj potrebujú aspoň na čas hojenia kyselinu stravou (prípadne kombinácio s doplnkamo) znižovať, inak sa poškodenie nemá šancu kvôli dráždiacej kyseline zahojiť.
Aký máte na to názor, prosím?
Máte nejaký tip, čo v tomto prípade s vlákninou?
Priznám sa, že o tejto metóde som nepočula. Ja som si vyriešila reflux pomocou PKD, viac o mojich konkrétnych skúsenostiach napíšem do e-mailu.