V noci konečne klesol teplomer na mínusové hodnoty. So zvedavosťou som namierila do záhrady. Tento rok som po prvý krát zasadila kel kučeravý Brassica oleracea. Zelenina, ktorá akosi vymizla z našich záhrad. Nepredávajú ho v obchodoch ani na tržnici.
Je to ale veľká škoda, pretože je odolný voči mrazu a tak máme čerstvú zeleninu aj v zime. Jeho pestovanie je naozaj nenáročné, po zasadení priesad nepotrebuje žiadnu starostlivosť. Listy sú rozložené do hviezdice, majú tmavozelenú farbu so sivým odleskom, prostredné listy sú jemnejšej zelenej farby, zvláštne skučeravenie pôsobí veľmi dekoratívne. Krásne sa na nich drží rosa. Námraza pôsobí ako jemná čipka.
A prečo práve teraz je ten správny čas? Kel kučeravý je najlepší, keď ho „opáli“ mráz. Kel má potom výraznejšiu vôňu a mierne korenistú chuť. Nie je to však len o chuti, k jeho základným benefitom patrí vysoký obsah vlákniny a minerálov, predovšetkým vápnik, potom železo, vitamínov A,B,C, z B a hlavne kyselina listová. Pre mňa je ale najdôležitejšie, že môžem ísť na záhradu a odtrhnúť si listy kelu aj v zimných mesiacoch. Jeho jednoduchá úprava mi zase pomáha vykúzliť rýchlu prílohu na tanieri. Je vhodný nakrájaný do polievky. Vložíme ho tesne pred dovarením a necháme zovrieť v otvorenom hrnci. Veľmi chutný je blanšírovaný. Skúšala som aj obaľovaný v cestíčku.
U nás najobľúbenejšie sú kelové lupienky.