Vitamín D – poznáte skutočnú príčinu jeho nedostatku?

Niečo robím zle. Prečo mi Vitamín D stále chýba?

Uvedomili ste si niekedy, čo ovplyvňuje naše správanie? U mňa je to tak, že robím veci, ktoré mi dávajú zmysel. Niekto to nazýva logika, niekto „je to v hlave“ a niekto správanie na základe vedomostí – racionálne alebo uvedomelé správanie.

Samozrejme, aj ja som len človek a moje správanie niekedy podlieha emóciám – ale to nie je dnešná téma. O emóciách nájdete viac tu>>

Vráťme sa teda k vitamínu D. Je všeobecne známe, že vitamín D získavame cez kožu a to vtedy, ak sa dostatočne dlho vystavujeme slnečným lúčom.

Na základe týchto vedomostí vyzeralo moje racionálne správanie donedávna presne takto: v lete sa opaľujem, v zime užívam doplnok. Zámerne píšem v minulom čase, lebo

Čo ak je to s tým Déčkom úplne inak?

Zamysleli ste sa niekdy nad tým, prečo je na svete toľko ľudí, ktorí majú stále nízke hodnoty vitamínu D a choroby súvisiace s jeho nízkou hladinou: rednutie kostí, oslabená imunita a iné veľmi vážne choroby?

Posledný rok venujem svoju pozornosť práci lekársko-vedeckému teamu ICMNI Budapešť. Okrem vedeckých prác uverejňujú aj články, ktoré poukazujú na omyly vo výžive. Správne tušíte, že jeden z omylov je práve zdroj, odkiaľ človek získava Vitamín D.

Originálny článok aj s príslušnými odkazmi na použité zdroje si môžete prečítať tu>>

Slnečný vitamín? Naozaj? Skutočná príčina nedostatku vitamínu D. Päť praktických tipov.

Začnime s tým, že keď sa radi opaľujete, nemyslite si, že robíte dosť pre to, aby vaše telo dostalo potrebnú dennú dávku vitamínu D. Zdroj neustáleho nedostatku vitamínu D spočíva v našej strave, ktorá obsahuje čoraz menej potravín živočíšneho pôvodu. S nedostatkom vitamínu D si môžeme len ťažko pomôcť bez toho, aby sme zmenili svoje stravovacie návyky alebo ak sa spoliehame len na slnečné žiarenie.

Vitamín D sa v poslednej dobe dostal do centra pozornosti verejnosti i lekárskej vedy. Teraz sa zdá, že jeho dôležitosť bola konečne uznaná. Dnes je známe, že hladina vitamínu D nemá vplyv iba na samotné kosti. Nízke hladiny vitamínu D v skutočnosti môžu predstavovať zdravotné riziká, ako sú rôzne infekcie, rakovina, kardiovaskulárne choroby a autoimunitné ochorenia, ako skleróza multiplex a reumatoidná artritída.

Niektoré mylné predstavy, ktoré o vitamíne D existujú dodnes, si však vyžadujú určité objasnenie. Jednou z nich je napríklad otázka, z akého zdroja by mal človek získavať vitamín D.

Keď vstúpime do drogérie, bio obchodu alebo do lekárne, veľké množstvo ponúkaných doplnkov vitamínu D nás zaskočí. Môžu vyriešiť problém s vitamínom D? Niektorí tvrdia, že by mohli, ak je to v kombinácii s pobytom na slnku. V tomto článku by sme chceli vysvetliť, prečo to nie je optimálna voľba.

Je pravda, že v lete slnečné ultrafialové lúče (UV-B) v našej pokožke z určitej formy cholesterolu produkujú relatívne veľké množstvo vitamínu D. Vedci zaoberajúci sa výskumom vitamínu D často uvádzajú údaje, ktoré ukazujú koreláciu medzi hladinou vitamínu D v krvi a zemepisnými šírkami, v ktorých ľudia žijú, a počtom hodín slnečného žiarenia, aby podporili presvedčenie, že primárnym zdrojom vitamínu D je slnko. Nazývajú ho „slnečný vitamín“ a kniha s rovnakým názvom sa objavila aj v Maďarsku.

Ako postupujeme na sever, dostávame čoraz menej slnečného žiarenia, ktoré nás zasahuje pod čoraz menším uhlom. Vedci zaoberajúci sa vitamínom D sa zvyčajne zhodujú v tom, že kvôli nižšiemu uhlu slnečného žiarenia nad určitými zemepisnými šírkami nie je možné získať dennú dávku vitamínu D iba zo slnka. V zimnom období na území za 50° zemepisnej šírky (Slovensko 49 ° ) sa vitamín D v pokožke vôbec nevytvára.

Polčas rozpadu vitamínu D je tri týždne, a ak si nedoplníme zásoby, množstvo vitamínu D v krvi by mohlo klesnúť pod kritickú hladinu asi za dva mesiace.

Je však na zamyslenie, že oblasti za 50° zemepisnej šírky boli počas dlhej histórie ľudstva vždy veľmi osídlené. Napríklad kmene Inuitov dobyli arktické oblasti až do zemepisnej výšky 80 ° a nepotrebovali k tomu vitamínové doplnky, ani lehátka na opaľovanie. Niekoľko ľudí stále obýva oblasti za polárnym kruhom, kde nedostávajú veľa slnečného žiarenia, pretože mrazivé prostredie im nedovolí vyzliecť sa na slnku. Títo ľudia zostávajú zdraví a neprejavujú príznaky nedostatku vitamínu D, pokiaľ nepodľahnú zlozvykom a stravovacím návykom civilizovanej časti sveta.

Je celkom ľahké vidieť, že keby bolo slnko jediným zdrojom vitamínu D, arktické komunity by ho nikdy nemali dostatok. V dobe ľadovej, ktorá skutočne nebola tak dávno (posledná doba ľadová sa skončila asi pred 10 000 rokmi), mali naši predkovia ešte menej slnečného žiarenia, ako máme dnes. Človek by určite neprežil zaľadnenie, ktoré sa vyskytlo v paleolite – staršej dobe kamennej – (2,6 milióna rokov pred Kristom), ak by závisel od slnka ako hlavného zdroja vitamínu D.

Hladiny vitamínu D3 v krvi porovnávané u ľudí žijúcich tradičným životom v tundre a v mestách vykazovali výrazný rozdiel.

Existujú aj ďalšie dôkazy o tom, že hladina vitamínu D vo veľkej miere závisí od výživy a že samotná vhodná výživa je schopná dodať nášmu telu dostatok vitamínu D, aj keď nám chýba slnečné svetlo a neužívame vitamínové doplnky. Štúdia Inuitov žijúcich v Grónsku zistila, že čím viac potravín západného typu, ako sú ovocie, zelenina, pečivo, mlieko a mliečne výrobky, ktoré miestni pôvodní Inuiti jedli, tým mali menej vitamínu D. A naopak, čím viac tradičných jedál Inuitov, ako sú mäso a tuky, ktoré konzumovali (čím viac dodržiavajú paleoketogénnu stravu), tým vyššia bola hladina vitamínu D v krvi.

Grónski Inuiti postupne upustili od tradičného životného štýlu a stravovania. Zároveň platí, že čím častejšie jedia tradičné jedlá, tým viac vitamínu D majú. Hladiny vitamínu D u Inuitov konzumujúcich tradičné jedlá (ryby, veľryby, morské cicavce) sa blížia k 30 ng/ml, čo môžeme považovať za normu.

Korelácia medzi zemepisnými šírkami a dostatkom vitamínu D, na ktorú boli výskumníci „zvyknutí“ (tj. čím ideme ďalej na sever, tým nižšie hladiny vitamínu D nájdeme) by okamžite zmizla, keby venovali pozornosť populáciám lovcov a zberačov a iným ľuďom blízkym prírode. Štúdia analyzujúca skupiny ľudí s európskymi a mimoeurópskymi koreňmi osobitne zistila, že hladiny vitamínu D v krvi v lokalitách ďaleko od rovníka sa znížili iba v prípade Európanov (Hagenau a kol., 2008).

V období paleolitu naši predkovia po celý rok lovili divú zver na mäso, hoci tvorba vitamínu D vyvolaná slnečným žiarením bola, rovnako ako dnes, obmedzená iba na niekoľko mesiacov v roku. Je potom logické, že človek sa počas svojej dlhej evolučnej histórie spoliehal oveľa viac na výživu ako na slnečné svetlo.

AKTÍVNY A NEAKTÍVNY VITAMÍN D

Vitamín D3 zo stravy alebo z tvorby v pokožke je neaktívny (25 (OH) D). Táto neaktívna forma sa ukladá v pečeni a tukových tkanivách a premieňa sa na aktívny vitamín D (1,25 (OH) D) hlavne v obličkách a v menšej miere v pečeni a ak je to potrebné, aj v iných tkanivách. Táto aktívna forma hrá v našom tele dôležitú úlohu a veľa systémov v tele ju môže potrebovať. Konverzia neaktívneho vitamínu D na aktívny vitamín D má kľúčový význam a môže zmeniť niektoré názory na vplyv vitamínu D na zdravie človeka.

Takmer dokonale poznáme biochemické kroky, pri ktorých sa neaktívny vitamín D transformuje na aktívny vitamín D, aj keď stále existuje niekoľko nezodpovedaných otázok. S istotou však vieme povedať, že vápnik, fosfát a fruktóza značne komplikujú transformáciu neaktívnej formy na aktívnu.

Na druhej strane rovnaké a rôzne ďalšie faktory, napríklad zápalové procesy v tele, ovplyvňujú aj odbúravanie aktívneho vitamínu D3. Ide o zložité biochemické mechanizmy a ich pochopenie si vyžaduje hlboké znalosti z fyziológie. Samozvaní dietológovia týmito poznatkami určite nedisponujú, takže by nás mohli ľahko zmiasť, keby sme s nimi konzultovali vitamín D!!!

Kľúčovou otázkou pri vitamíne D nie je len to, koľko neaktívneho vitamínu D3 vstúpi do nášho tela, ale aj to, ako sa z neho stane užitočný aktívny vitamín D3. Ak by sme počúvali samozvaných paleo poradcov, ktorých láka spravidla strava založená na prijímaní ovocia a zeleniny (napríklad dnes trendy, ale úplne nevedecká AIP strava), dva alebo tri kúsky ovocia denne by mohli ľahko pokaziť efektívnu transformáciu vitamínu D.

Nasleduje vynikajúci fyziologický prieskum o vitamíne D, ktorý sa odporúča odborníkom aj začiatočníkom, keď si chcú prehĺbiť vedomosti. Bolo to napísané už dávnejšie, ale základy fyziológie sa nemenia.

Nasledujúce tvrdenia sa týkajú vitamínu D na základe výsledkov biochemického, fyziologického a ekologického výskumu:

  Slnečné svetlo na väčšine územia nestačí na produkciu dostatočného množstva vitamínu D.
  Zo živočíšnej stravy môžeme získať vitamín D v aktívnej aj neaktívnej forme.
  Niektoré bunky obsahujú mechanizmy, ktoré v prípade potreby môžu predĺžiť dobu, kedy vitamín D ostáva v našom tele.
  Fruktóza v ovocí bráni transformácii vitamínu D z neaktívnej na aktívnu formu.
  V laboratóriách spravidla merajú neaktívny vitamín D, ktorého interpretácia je sama o sebe obmedzená.
  Zápalové procesy v tele spôsobujú vyššiu potrebu aktívneho vitamínu D.
  Hoci sa nemôžete predávkovať náhradami vitamínu D, doplnky predstavujú isté riziká.
  V strave samotnej sa nachádza dostatok vitamínu D, bez toho aby sme sa museli vystavovať slnečnému žiareniu alebo užívať vitamínové doplnky.
  Morské ryby, červené mäso a vnútornosti obsahujú najväčšie množstvo vitamínu D.
  Ak nekonzumujeme jedlo s obsahom cholesterolu (alebo berieme lieky na zníženie cholesterolu), nebudeme mať dostatok cholesterolu na produkciu dostatočného množstva vitamínu D.
  Užívanie vápnika v tabletkách urýchli (znehodnotí) rozpad aktívneho vitamínu D .
  Náhrady vitamínu D sa vstrebávajú len s tukmi, takže väčšina z nich len mierne zvýši hladinu vitamínu D v krvi, preto sú neefektívne.

Dôvod neustáleho nedostatku vitamínu D u civilizovaných ľudí spočíva v ich strave. Odkedy nás varovali pred konzumáciou živočíšnych výživných látok, naša hladina vitamínu D sa neustále znižuje.

Nemyslite si, že láska k slnku a opaľovaniu vyrieši problém s vitamínom D. Ak chcete mať správne množstvo vitamínu D3, zdravé dieťa a čo najviac znížiť riziko rakoviny, autoimunitných a iných civilizačných chorôb, zvážte týchto päť dôležitých rád:

Vitamín D – 5 PRAKTICKÝCH TIPOV NA UDRŽANIE OPTIMÁLNEJ HLADINY

  • denne jedzte červené mäso a vnútornosti aspoň dvakrát do týždňa
  • každý deň prijímajte živočíšne tuky
  • nejedzte priveľa ovocia a vyhýbajte sa pokrmom s pridanou fruktózou
  • opaľujte sa ak chcete, ale nemyslite si, že to vyrieši váš problém s vitamínom D
  • ak ste chorí, konzultujte to so skúseným odborníkom na výživu, aj keď výsledky testov na vitamín D budú v norme

Namiesto toho, aby sme sa strácali v množstve výživných látok a potravín, mali by sme zaujať komplexný prístup k našej strave. Aj drobné chyby môžu mať fatálne následky. My radíme dodržiavať výživu ideálnu pre ľudské pokolenie: paleoketogénnu stravu. Samozrejme sa môžeme od tejto metódy odchýliť a nechať sa zlákať lákadlami gastronómie, ale v takom prípade by ste za svoju chybu mohli nakoniec draho zaplatiť.

Dovoľte mi urobiť osobnú poznámku. Určite si uvedomujete chybný predpoklad, že vitamín D, ktorý potrebujeme zo slnečného žiarenia, nemožno akceptovať. Tiež sa ukazuje, že doplnky vitamínu D, ako aj akékoľvek iné doplnky výživy, predstavujú určité zdravotné riziká, pretože môžu zvyšovať priepustnosť čriev a nepriamo potencovať (zosilňovať) zápalové a autoimunitné reakcie. Napriek tomu vyšla aj kniha o populárnom paleo, ktorá prispieva k pseudovedeckému prístupu k otázke vitamínu D. Zdá sa však, že sa veci postupne dostávajú na svetlo.

Autori:
Dr. Csaba Toth, lekár vnútorného lekárstva, >>
Dr. Zsofia Clemens, neurobiológ a vedec, >>

Ďalší článok od Paleomedicíny o Vit D a súvislosti s imunitou nájdete tu>> Vedecké články o vit D na PUBMED od Zsofie Clemens >>

Aj drobné zmeny dokážu priniesť ohromné výsledky

Niekedy si človek povie, že je to len drobnosť. Veď, čo na tom, či zo slnka, stravy alebo z doplnku výživy? Obyčajný človek predsa nemá kedy skúmať každý vitamín.

Mňa skúmanie súvislostí jedla a zdravia naopak veľmi baví. Je neuveriteľné ako rýchlo sme zabudli na to ako príroda a my v rámci nej fungujeme.

Niekedy by som si však priala, aby mal deň o pár hodín viac, aby som stihla všetky dôležité veci zverejňovať na mojich stránkach.

Uvedomujem si, že tie malé zmeny v stravovaní mi často priniesli pozoruhodné výsledky, preto som sa rozhodla rozšíriť svoje služby o konzultácie, nielen na tému porozumenia ľudskej mysle, ale aj stravovania.

Viac nájdete tu>>

Monika Komorášová
Tranformatíny kouč & špecialista na nízkosacharidové stravovanie. Fascinuje ma ako malá úprava jedálneho lístka môže v človeku prebudiť proces uzdravenia v súčinnosti s pochopením ako funguje ľudská myseľ. Po 17 ročnom hľadaní som konečne našla spôsob ako sa vyliečiť zo zdravotných problémov. Preto som na svojich web stránkach vytvorila projekt Cítim sa skvelo. Rada inšpirujem ľudí variť si jedlo podľa vlastných nápadov. Som autorka knihy TAJNÉ TROMFY ZELENINY>> Ak vás zaujíma môj príbeh možete si ho prečítať tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.